Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Archeológom ojedinelý nález renesančného ´záchytného´ parkoviska. Podľa dekana Hrnčiarika sa na Slovensku a ani v Čechách s podobným nálezom nestretli
Autor TASR
Trnava 3. apríla (TASR) – Základy zaniknutého stredovekého kostola s cintorínom i ojedinelý nález renesančného ´záchytného´ parkoviska sú najnovšími poznatkami archeologického výskumu v Trnave v lokalite Námestia SNP. Miesto prechádza celkovou obnovou, v jednotlivých jeho úsekoch realizuje výskum katedra klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity (TU) pod vedením dekana Erika Hrnčiarika.
V úvodnej fáze odhalili pozostatky barbakanu – predbránia stredovekých hradieb, ktorým Trnavčania posilnili svoju obranyschopnosť. Za najprekvapivejší objav z námestia možno podľa Hrnčiarika však pokladať základy zaniknutého stredovekého kostola. Keďže lokalita bola v minulom storočí poškodená stavebnou činnosťou, považuje to za malý zázrak. "Táto stavba bola unikátna najmä situovaním pred hradbami. V stredoveku to bolo veľmi nebezpečné, nechránené miesto a len vo veľmi výnimočných prípadoch si ľudia postavili akúkoľvek architektúru mimo hradieb," uviedol. Vedcom z TU sa dokonca podarilo určiť, komu bol zasvätený. "Nález na základe historických prameňov celkom jednoznačne identifikovať s kostolom sv. Ulricha," konštatoval Vladimír Rábik z katedry histórie. Jeho výstavba súvisela s prítomnosťou benediktínskej rehole v meste, ktorá najneskôr od konca 13. storočia mala v správe špitál s kostolom sv. Heleny hneď za hradbami. Tento kostol mal byť pohrebným pre zomretých klientov špitála, čo potvrdili aj následné nálezy kostrových pozostatkov. Oba zanikli na konci stredoveku. O niekoľko storočí tam postavili barbakan.
Súbežne s tým sa podaril archeológom ojedinelý nález renesančného ´záchytného´ parkoviska. "Išlo o drobnými kamienkami vydláždenú plochu širokú od päť metrov a dlhú okolo tridsať metrov. Slúžila na odstavenie vozov a kočov v nočných hodinách, keďže Trnavčania zatvárali Dolnú bránu a do mesta sa po tomto čase nedalo vstúpiť," informoval Hrnčiarik. Podľa neho sa na Slovensku a ani v Čechách s podobným nálezom nestretli "Zaujímavé je, že sa na jeho povrchu zachovali vyjazdené koľaje od kolies vozov," doplnil.
V úvodnej fáze odhalili pozostatky barbakanu – predbránia stredovekých hradieb, ktorým Trnavčania posilnili svoju obranyschopnosť. Za najprekvapivejší objav z námestia možno podľa Hrnčiarika však pokladať základy zaniknutého stredovekého kostola. Keďže lokalita bola v minulom storočí poškodená stavebnou činnosťou, považuje to za malý zázrak. "Táto stavba bola unikátna najmä situovaním pred hradbami. V stredoveku to bolo veľmi nebezpečné, nechránené miesto a len vo veľmi výnimočných prípadoch si ľudia postavili akúkoľvek architektúru mimo hradieb," uviedol. Vedcom z TU sa dokonca podarilo určiť, komu bol zasvätený. "Nález na základe historických prameňov celkom jednoznačne identifikovať s kostolom sv. Ulricha," konštatoval Vladimír Rábik z katedry histórie. Jeho výstavba súvisela s prítomnosťou benediktínskej rehole v meste, ktorá najneskôr od konca 13. storočia mala v správe špitál s kostolom sv. Heleny hneď za hradbami. Tento kostol mal byť pohrebným pre zomretých klientov špitála, čo potvrdili aj následné nálezy kostrových pozostatkov. Oba zanikli na konci stredoveku. O niekoľko storočí tam postavili barbakan.
Súbežne s tým sa podaril archeológom ojedinelý nález renesančného ´záchytného´ parkoviska. "Išlo o drobnými kamienkami vydláždenú plochu širokú od päť metrov a dlhú okolo tridsať metrov. Slúžila na odstavenie vozov a kočov v nočných hodinách, keďže Trnavčania zatvárali Dolnú bránu a do mesta sa po tomto čase nedalo vstúpiť," informoval Hrnčiarik. Podľa neho sa na Slovensku a ani v Čechách s podobným nálezom nestretli "Zaujímavé je, že sa na jeho povrchu zachovali vyjazdené koľaje od kolies vozov," doplnil.
