Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Trnavská posádka bola jedinou zo západného Slovenska, ktorá takto zareagovala na meniacu sa situáciu na vojnovej mape.
Autor TASR
Trnava 28. augusta (TASR) – Výročie Slovenského národného povstania a odchod dobrovoľníkov z Trnavskej posádky na povstalecké územie si dnes pripomenuli obyvatelia Trnavy pri Pamätníku SNP na Univerzitnom námestí. Spomienka sa konala na rovnakom mieste, odkiaľ 30. augusta 1944 odišlo spred vtedajších kasární okolo 4000 vyzbrojených a vystrojených mužov do bojov za slobodu.
Udalosť pripomína aj pamätná tabuľa na budove kasární, terajšieho Vojenského archívu. Trnavská posádka bola jedinou zo západného Slovenska, ktorá takto zareagovala na meniacu sa situáciu na vojnovej mape. Posádky v Bratislave, Seredi, Hlohovci, Nitre, Trenčíne i v Novom Meste nad Váhom sa do SNP zapojiť odmietli.
Do SNP odišli z Trnavy vyše tri tisícky prezenčne slúžiacich vojakov, záložníkov a zmobilizovaných zo všetkých kútov Slovenska, ale i viac ako pol tisíca dobrovoľníkov z radov obyvateľov mesta. Vojakom velili Andrej Benka-Rybár, Mikuláš Čordáš a Karol Fraňo. So sebou vzali 48 nákladných a 23 osobných vozidiel, motocykle, vyše tristo koní a vozov a veľké množstvo zbraní a streliva. Trasa viedla z Trnavy cez Hlohovec, Topoľčany a Partizánske smerom na Žarnovicu. K nim sa pridali piešťanskí letci, ktorí z motorizovaného pluku vytvorili prápor Haluzický, pridávali sa aj obyvatelia miest a obcí, kadiaľ vojaci prechádzali. Vojaci sa zapojili do bojov v oblasti Hronský Beňadik, Zlaté Moravce, Píla, Horné a Dolné Hámre, Nová Baňa, Žarnovica a Kremnica. Vedenie posádky neskôr rozhodlo o vytvorení práporov Dunaj, ktorý zostal v oblasti Žarnovice a Kremeň, ktorý sa presunul do Kremničky pri Banskej Bystrici a bránil úsek pri Sklenom, Handlovej a Prievidzi.
O významných predstaviteľoch protifašistického odboja pred časom pripravil riaditeľ Vojenského archívu v Trnave Jozef Petráš publikáciu Bojovali za slobodu vlasti. V prvej časti (druhá čaká na svoje vydanie) písal o osudoch veliteľa piešťanských letcov v SNP Ivana Haluzického, veliteľa povstaleckého letiska Tri duby Bela Kubicu, vojenského prokurátora Antona Rašlu či veliteľov Trnavskej posádky Benku-Rybára a Fraňa.
Udalosť pripomína aj pamätná tabuľa na budove kasární, terajšieho Vojenského archívu. Trnavská posádka bola jedinou zo západného Slovenska, ktorá takto zareagovala na meniacu sa situáciu na vojnovej mape. Posádky v Bratislave, Seredi, Hlohovci, Nitre, Trenčíne i v Novom Meste nad Váhom sa do SNP zapojiť odmietli.
Do SNP odišli z Trnavy vyše tri tisícky prezenčne slúžiacich vojakov, záložníkov a zmobilizovaných zo všetkých kútov Slovenska, ale i viac ako pol tisíca dobrovoľníkov z radov obyvateľov mesta. Vojakom velili Andrej Benka-Rybár, Mikuláš Čordáš a Karol Fraňo. So sebou vzali 48 nákladných a 23 osobných vozidiel, motocykle, vyše tristo koní a vozov a veľké množstvo zbraní a streliva. Trasa viedla z Trnavy cez Hlohovec, Topoľčany a Partizánske smerom na Žarnovicu. K nim sa pridali piešťanskí letci, ktorí z motorizovaného pluku vytvorili prápor Haluzický, pridávali sa aj obyvatelia miest a obcí, kadiaľ vojaci prechádzali. Vojaci sa zapojili do bojov v oblasti Hronský Beňadik, Zlaté Moravce, Píla, Horné a Dolné Hámre, Nová Baňa, Žarnovica a Kremnica. Vedenie posádky neskôr rozhodlo o vytvorení práporov Dunaj, ktorý zostal v oblasti Žarnovice a Kremeň, ktorý sa presunul do Kremničky pri Banskej Bystrici a bránil úsek pri Sklenom, Handlovej a Prievidzi.
O významných predstaviteľoch protifašistického odboja pred časom pripravil riaditeľ Vojenského archívu v Trnave Jozef Petráš publikáciu Bojovali za slobodu vlasti. V prvej časti (druhá čaká na svoje vydanie) písal o osudoch veliteľa piešťanských letcov v SNP Ivana Haluzického, veliteľa povstaleckého letiska Tri duby Bela Kubicu, vojenského prokurátora Antona Rašlu či veliteľov Trnavskej posádky Benku-Rybára a Fraňa.
