Tuhár 31. augusta (TASR) - Mramorová guľa vo fontáne počas Olympijských hier v austrálskom Sydney v roku 2000, ale aj mramorový šach darovaný Stalinovi sú najznámejšie predmety vyrobené z kameňa vyťaženého v obci Tuhár v okrese Lučenec. Ako pre TASR povedal starosta obce Peter Čeman, s mramorom z dediny sa dodnes stretávame aj v jeho prozaickejších podobách. Vyrábajú sa z neho napríklad okenné parapety a prírodou opracované kamenné solitéry sú ozdobou záhrad.

Pracovný ruch vládne v tuhárskom kameňolome aj v súčasnosti. Z konkurenčných dôvodov jeho majitelia o plánoch neinformujú. Ťažba kameňa v dedine však siaha do konca 19. storočia, kedy využívali vápenec z pozemkov rodiny Forgáchovcov.

Foto: TASR/Ján Siman

Systematická ťažba mramoru v Tuhári sa začala až v roku 1937. "Ťažili sa tu mramorové bloky, ktoré potom museli opracovať. Najskôr ich pílili, potom vyleštili do konečnej podoby. Výrobky z mramoru boli vyvážané do celej Európy pre jeho jedinečnú kresbu. Obec takto reprezentuje guľa vo fontáne v austrálskom Sydney. Guľu z nášho kameňa však návštevníci nájdu aj v neďalekom Lučenci v tamojšej Redute. Najčastejšie sa však z neho vyrábajú obklady, dlažby, parapetné dosky na okná, schody, obklady krbov, ale aj galantérne výrobky. Je zaujímavý tým, že je dobre štiepateľný a má mnoho farebných variácií," povedal Čeman.

Tuhársky mramor je typický farebnými pruhmi. Od iných mramorov sa dá rozpoznať najmä preto, že hornina je tvorená z jemných kryštálikov. Jedinečnosť kresby mramoru vyplýva z geologických okolností regiónu, kde sa zachovali mladšie horniny veporského pásma. Mramor nadobudol pruhovaný vzhľad vplyvom vysokých tlakov a teploty na kryštály kalcitu. "Príroda nám však v tomto kameňolome ukázala svoju silu a krásu aj iný spôsobom. K mramorovým blokom sa miestami dostala voda a na kameň začali pôsobiť aj iné poveternostné vplyvy. Takto v lome nachádzame zaujímavé mramorové solitéry opracované prírodou, ktoré sú využívané najmä ako dekorácie v záhradách," dodal starosta Tuhára.

Vyše dvestoročný orgován chcú zapísať do zoznamu významných drevín

Foto: TASR/Ján Siman

Vyše 200-ročný orgován uprostred obce Tuhár je pre miestnych obyvateľov samozrejmosťou, ktorú si takmer ani nevšímajú. Ako pre TASR povedal starosta obce Peter Čeman, orgován každý rok zakvitne a doteraz si nevyžiadal žiadnu špeciálnu starostlivosť. Do konca tohto roka by mal byť zapísaný v slovenskom zozname významných drevín.


Orgován v Tuhári rastie pred budovou pohostinstva. Podľa záznamov ho pravdepodobne posadila stará židovská rodina, ktorá v tom čase v Tuhári žila. Presnejšie informácie sa však nezachovali. Obvod orgovánu pri kmeni je až 80 centimetrov a je vysoký 4,5 metra. Jeho kvety majú fialovú farbu a patrične rozvoniavajú. "Zaujímavé na tomto orgováne je aj to, že sme ho doteraz nemuseli takmer vôbec ošetrovať. Ľudia to berú ako úplnú samozrejmosť. Jedinou starostlivosťou o strom je jeho polievanie v čase, keď sú najväčšie suchá," doplnil Čeman.

Písmový font Lukáša Čemana namiesto písania znakov ilustruje

Výtvarné zručnosti Lukáša Čemana z Tuhára v okrese Lučenec využívajú jeho spoluobyvatelia tak na maľbu portrétov, ako aj pri skrášľovaní obecných priestorov. Ako povedal pre TASR, graficky pracoval napríklad na nápise Tuhár vypálený do dreva na autobusovej zastávke a rovnakou technikou spracoval aj informačnú tabuľu pri prameni Tuhárskeho potoka. Absolvent grafického dizajnu zatiaľ o svojej profilácii nechce hovoriť, keďže je podľa seba dosť lenivý na to, aby mal za sebou tvorbu, ktorou by sa mohol prezentovať.

Foto: TASR/Ján Siman

Lukáš Čeman sa už vo svojich 17-tich rokoch stal knižným ilustrátorom. Okrem maľovania a kreslenia sa počas štúdií na strednej a vysokej škole postupne zoznamoval s ďalšími technologickými možnosťami a novými tematickými podnetmi. "Dnes by som sa nerád prezentoval tým, čo som robil ako mladík. Keď sa na to pozriem, vidím tam množstvo nedostatkov. Navyše ešte sám presne neviem, kde moja tvorba smeruje. Niektorí ma zaraďujú medzi tvorcov komiksov. Priznávam, že toto je cesta, ktorá by ma možno aj lákala, ale zatiaľ sa nemám ani veľmi čím prezentovať. Doteraz som vytvoril len jeden komiks, ako jednu zo svojich semestrálnych prác. V príbehu vystupovali cirkusové zvieratá, ktorým sa podarilo zvrhnúť diktatúru despotického cvičiteľa a utiecť na slobodu," hovorí Čeman.

Lukáš Čeman doteraz pôsobil predovšetkým v Bratislave. Z osobných dôvodov sa však nateraz vrátil do rodného Tuhára. V dedine o ňom hovoria, ako o zbytočne skromnom mladíkovi a jeho tvorbu vystavujú aj na obecnom úrade. "Práve som sa dozvedel, že budem opäť spolupracovať pri ilustrácii knihy. Jej autorkou je rodáčka z Tuhára Hana Košková. Priznám sa, že sám netuším, ako sa táto spolupráca vyvinie, keďže ja nie som veľmi zameraný na detského diváka, pre ktorého je kniha písaná," povedal grafik.

Absolvent grafického dizajnu z Tuhára Lukáš Čeman sa okrem knižných ilustrácii dostal do povedomia digitálnymi prácami. Vytvoril napríklad počítačový písmový font. Namiesto abecedných znakov sa však na obrazovke objavujú postavy ľudí, čím pisateľ vytvára ilustráciu. Zaujímavá je aj funkcia, ktorá v jeho ďalšom fonte mení s podporou niektorých grafických programov napísané slovo na obrázok.

Amatérsky historik chystá knižné vydanie rodostromov celej dediny

Knižné vydanie rodostromov celej obce pripravujú v obci Tuhár v okrese Lučenec. Genealógiu dediny v rozsahu približne tristo rokov spracoval amatérsky nadšenec histórie Peter Fízeľ. Ako povedal pre TASR, podobným spôsobom spracováva záznamy o obyvateľoch neďalekých obcí Budiná a Ružiná.

Obec Tuhár poznačili v minulosti pomerne rozsiahle presuny obyvateľstva. Podľa amatérskeho historika obec nepatrí medzi veľmi staré. Vznikla pravdepodobne v druhej polovici 15. storočia ako drevorubačská osada buď Haličského, alebo Divínskeho panstva. Prvá písomná zmienka o dedine je už z roku 1548. Obyvateľov sužovali tak turecké vojny, ako aj historické nepokoje. To bol dôvod, prečo sa pomerne často úplne menilo obyvateľstvo celej dediny.

Foto: TASR/Ján Siman

"Pôvodne som chcel spracovať len rodostrom našej rodiny. Ako som však pokračoval v práci, postupne som to rozširoval o ľudí z iných rodín, s ktorými sme boli v minulosti v príbuzenskom vzťahu. Pracujem na tom už tretí rok a vlastne som takto spracoval celú dedinu. Genealogicky je to však možné len zhruba tristo rokov naspäť. V starších zápisoch som potom hľadal už len zmienky o výskyte jednotlivých priezvisk. Najstarší záznam je z roku 1554. Bol to Turecký daňový súpis a spomínalo sa v ňom iba šesť hláv rodín. Ale už v roku 1596 v urbári Anny Lošonciovej sa spomínajú úplne iné priezviská, ktoré poznáme aj so súčasnosti. Napríklad je tam priezvisko Uferla dnes známe ako Ufrla, Alach je dnes Aláč, Kuporec dnes Koporec, alebo Kelemen je dnes Klement," povedal Fízeľ.

V čase tureckých vojen sa obyvatelia Tuhára usilovali odsťahovať do vyššie položených obcí. V tom čase boli bežné únosy ľudí, či vraždy. Chudobných usadlíkov však trápilo aj dvojité zdanenie. Platiť museli Turkom, ale aj pôvodným pánom. "Spracovanie rodostromov pre Tuhár bolo pomerne jednoduché. Pomohlo najmä to, že obec bola konfesne jednotná. Vychádzal som preto najmä zo záznamov katolíckych farských úradov. Aj vtedy však veľmi záležalo na jednotlivých zapisovateľoch. Ak boli záznamy neúplné, či nepresné, jednotlivé diely mozaiky sa spájajú len veľmi ťažko. Keďže som však zistil, že Tuhár je príbuzensky prepojený s dedinami Budiná a Ružiná, spracovávam aj tieto obce. Verím, že časom sa mi podarí aj Stará Halič," dodal nadšenec histórie.