Dnes má dedina 156 ľudí a eviduje takmer 50 chalúp a chát, kam pravidelne prichádzajú cezpoľní.
Autor TASR
,aktualizované Turecká 23. septembra (TASR) – Prvé zmienky o obci Turecká, ktorá sa nachádza 17 kilometrov od Banskej Bystrice v pohorí Veľkej Fatry na úpätí masívu Krížnej, pochádzajú z roku 1563.
Vychádzajúc z dobových dokumentov, práve v tom období pre zvýšenie banskej ťažby, ale najmä zabezpečenie hút v Starých Horách a v Banskej Bystrici dreveným uhlím, Banskobystrická komora začala osídľovať Starohorskú dolinu. Tak vznikli v okolí Starých Hôr nové banícke osady (Polkanová), ako aj drevorubačské a uhliarske (Turecká, Jelenec, Prašnica). Pôvodní obyvatelia Tureckej boli uhliari, ktorí pálili drevené uhlie pre okolité bane v doline. Po zániku baníctva v Starých Horách, zaniká v Tureckej aj uhliarstvo.
Ako to však býva, každý sa časom o svojej minulosti dozvedá viac a viac, a tak obec ponúka i podrobnejšie informácie o svojej histórii, ktoré jej poskytol Oto Tomeček z Katedry histórie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Ten uvádza, že hoci rozhodujúcim faktorom v procese osídľovania horských častí historického banskobystrického chotára bol rozvoj baníctva a hutníctva, najstaršia známa písomná zmienka viažuca sa k územiu okolia Tureckej nesúvisí s baníctvom, hutníctvom, drevorubačstvom ani uhliarstvom, ale so salašníctvom.
"V dokumente popisujúcom hranice Ľupčianskeho hradného panstva, ktorý vznikol v 40. rokoch 16. storočia, sa uvádza množstvo geografických bodov, pomocou ktorých mala byť hranica vymedzená. Medzi hraničnými bodmi sa uvádza tiež Kráľova studňa a Krížna, teda vrchy ležiace nad dnešnou Tureckou. Dokument dokladá na hôľnom masíve Krížnej navyše aj štyri salaše, z ktorých jeden ležal pri Kráľovej studni a druhý Na dlhom diele na Tureckom vrchu, na hranici so susedným regiónom Turiec. Len o pár rokov neskôr máme písomne doloženú Tureckú dolinu," popisuje Tomeček.
Existujúce sídla v starohorskej oblasti objasňuje až súpis uhliarskych osád, uhliarov, ich nehnuteľností, dobytka a zásob dreva v lesnej oblasti Staré Hory z roku 1652. V oblasti Starých Hôr súpis zaznamenal existenciu 15 sídel a medzi nimi sa po prvý raz uvádzala osada Turecká pod názvom Thurezga. Turecká mala v tomto období len 54 obyvateľov, ktorí žili v siedmich domoch. Napriek tomu to bola najväčšia spomedzi všetkých 15 uhliarskych osád v starohorskej oblasti. Súpis zaznamenal v Tureckej deväť rodín.
Podľa Tomečka názvy jednotlivých osád boli zväčša odvodené od konkrétnej polohy sídla. Bol to tiež prípad osady Turecká, ktorá ho mala odvodený od pomenovania doliny, kde bola založená. Názov tiež vypovedá o cestnom spojení so susedným Turcom.
"Minimálne na konci 17. storočia sa táto osada delila už na dve samostatné sídla. Doklad o tom nachádzame v najstarších knihách špaňodolinskej matriky, nakoľko Turecká v tomto čase patrila práve pod farnosť Špania Dolina. Kým v 70. rokoch 17. storočia zápisy evidujú iba jedno sídlo, ku koncu roka 1694 matrika dokladá prvýkrát osadu Dolná Turecká, čo je neklamný dôkaz toho, že popri nej v tom čase už existovala Horná Turecká," pripomína Tomeček.
Medzi osadníkmi v Tureckej sa okrem pôvodných priezvisk Chladný a Čillík objavujú i priezviská Beňo, Čunderlík, Kmeť, Otiepka, Spišiak.
Zo súpisov nešľachtického obyvateľstva v osadách na území chotára Banskej Bystrice vyplýva, že najvyšší počet obyvateľov v tom čase Turecká dosiahla v roku 1830, keď tu žilo 571 obyvateľov.
Dnes má dedina 156 ľudí a eviduje takmer 50 chalúp a chát, kam pravidelne prichádzajú "cezpoľní".
Tureckú dnes okrem turistov vyhľadávajú čoraz viac aj skialpinisti. Starosta Ivan Janovec tvrdí, že ich región je pre nich z roka na rok stále väčším rajom.
"Stačí, keď napadne len päť centimetrov snehu, už aj sú tu a idú na Krížnu. Jediné, čo potrebujú, aby mali kde zaparkovať, teda čisté, odhrnuté parkovisko, o čo sa staráme my," hovorí starosta. Cez zimné víkendy je parkovisko plné.
O zimnú údržbu centra dediny sa stará obec. Od susedných Motyčiek kúpili starší mechanizmus, odhŕňač, ktorý splácajú po 76 eur mesačne počas štyroch rokov. Hoci je to starý stroj, poslúži im. Obec s priemerným ročným rozpočtom 65.000 eur si kúpu nového mechanizmu nemôže dovoliť.
Turecká, ktorá leží v pohorí Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 610 m n. m., na úpätí masívu Krížnej, je už svojou polohou predurčená na turistický ruch, no ten podľa Janovca 25 rokov stagnuje. Stredisko Ski Turecká, ktoré tam kedysi fungovalo a je v súkromných rukách, pustne. Zničené vleky pripomínajú už iba "zlaté" časy, keď ich lokalitu označovali aj za obľúbené lyžiarske stredisko. Záujem o kúpu vždy na niečom uviazol a zväčša na cene.
"Keby sa našiel dobrý, silný investor, ktorý by ho dokázal obnoviť a sprevádzkovať, obec by to potiahlo dopredu," zdôrazňuje Janovec.
Prístupová cesta do Tureckej, na ktorú sa odbočuje v Starých Horách z hlavného ťahu na Donovaly, je v správe Banskobystrickej regionálnej správy ciest.
"Viete, ako to funguje? Na telefón. To je kapitola sama osebe. Keď napadá sneh, vodič autobusu, ktorý sem chodí párkrát za deň, mi zavolá: Starosta ja do Tureckej nejdem, kým nebudete mať cestu odhrnutú a posypanú. Keď už takto horí, bombardujem správu ciest. Sme cesta III. triedy, a teda na vedľajšej koľaji. Funguje to takým starým komunistickým spôsobom a je jedno, kto je v tom čase predsedom. Nerobia to automaticky. Šetria sa peniaze či v lete, či v zime. Keď idú voľby, pokosia nám tu aj viac ráz," poznamenáva
starosta.
Malá obec Turecká v Banskobystrickom okrese, v ktorej žije iba 156 obyvateľov, je oveľa známejšia než iné väčšie dediny. Pomáhajú jej k tomu aj akcie, ktoré vychádzajú z tradícií predkov. Jednou z nich sú každoročné krňačkové preteky, teda súperenie o to, kto bude najrýchlejší na domácky vyrobených sedliackych saniach. Tohtoročné sa uskutočnili vo februári a celé boli v štýle retro. Účastníci si tak pripomenuli 60. výročie ich založenia.
"Snažíme sa ich vždy robiť vo februári, to je taká naša fašiangová tradícia. Musíme sa však prispôsobiť snehovým a technickým podmienkam. Som rád, že sa nám slávnostný retroročník vydaril," konštatoval starosta Tureckej Ivan Janovec.
Ľudia preteky vnímali skôr ako zábavu než vážnu súťaž. Pripomínalo to aj ich oblečenie či meranie času na budíčkoch alebo vence pre víťazov, také ako kedysi.
Miestnych však občas hnevá, že podujatie, ktoré vzišlo z ich myšlienky, sa organizuje aj tam, kde takú tradíciu nemali a výraz krňačky si dávajú do názvov svojich pretekov.
"Nikto z nás netvrdí, že také sane sa nepoužívali aj v iných oblastiach, ale nevolali sa krňačky tak, ako u nás. My ich máme chránené registračnou ochrannou známkou v logu," tvrdí hlava obce. V iných regiónoch sa nárečovo nazývali napríklad krnohy, krnohe, krnaky alebo krne.
Do Tureckej chodia pravidelne víkendovať a dovolenkovať chatári a chalupári, ktorí majú v obci do 50 nehnuteľností. Turistická chatová oblasť je na Salaškách a podľa nej pomenovali občianske združenie chalupárov Salašky, ktoré napomáha ich lepšej komunikácii s obecným úradom. Malú chatu tam má aj dedina.
"Keď fungovalo stredisko Ski Turecká, veľa vecí bolo naviazaných na nich a nebol problém, či už voda, elektrika alebo zjazdnosť cesty v zime. Chatári sa mali ako dostať na Salašky, lebo cestu upravovalo stredisko pre lyžiarov. Keď skončili, nastali problémy, ktoré sme s chatármi museli riešiť," zdôvodnil myšlienku vzniku združenia starosta Ivan Janovec.
Hoci je na Salaškách obrovský zdroj vody, nemali ju ako čerpadlami dotlačiť do chát, ktoré sú v kopci, keďže elektrina bola napojená na stredisko. S problémom sa popasovali spoločne. Rovnako ako so zimnou údržbou cesty, vedúcej k chatám, ktorá nie je obecná, ale má ju spleť vlastníkov. Kúpeným starým odhŕňačom od susedných Motyčiek ju pre chatárov upravujú a každého z nich to ročne vyjde na 25 eur.
Vzájomná dobrá komunikácia medzi chalupármi a obecným úradom sa často ukáže aj pri akciách, ktoré dedina organizuje. Napríklad na prvom tohtoročnom plese Tureckej, ktorý sa uskutočnil vo vynovenom kultúrnom dome. Prišlo cez 50 ľudí a už dnes je isté, že počas fašiangov bude aj na budúci rok.
"Priestory máme, čo je fajn, ale nemali sme príslušné vybavenie, ako taniere, príbory, poháre. V tomto nám veľmi výrazne pomohli sponzori, švajčiarska firma z Ivanky pri Nitre. Dostali sme kopec špeciálnych luxusných príborov, ktoré nenájdete ani v našich špičkových hoteloch. Dodávajú ich pre arabský a ruský trh do interhotelov. To je iný level, keď taký príbor chytíte do ruky," pochválil sa starosta. Jedlo na ples si dali doviezť zo Starých Hôr, v kultúrnom dome ho už len naporciovali.
Majstrovstvá Slovenska a Európy vo varení a jedení bryndzových halušiek, ktoré vždy v lete organizuje Turecká, si v tomto roku zaknihovali už 23. ročník. Prišli naň aj Kanaďania, ktorí majú slovenské korene. Tých dnes starostovi pripomína kanadská vlajka, ktorú má v pracovni.
Turecká bola vôbec prvá obec na Slovensku, kde sa konali haluškové majstrovstvá a dodnes je jej vlajkovou akciou, ktorá k nim každoročne pritiahne tisícky návštevníkov i zo zahraničia. Až neskôr sa podobné podujatia rozšírili do iných regiónov.
"Počet návštevníkov každým rokom rastie. Hoci som sa tomu dlhé roky bránil, v tomto roku sme vyberali vstupné, ale len v sobotu. Pri ekonomike akcie, ktorej rozpočet je zhruba 20.000 eur, sme k tomu pristúpili po prvý raz. Príjmy nám nepokrývali výdavky, respektíve vykrývali tak, že sme boli na nule a niekedy sa stalo, že aj v strate, a to už je pre takú obec, ako sme my, problém. Podujatie trvalo dva júlové dni a keďže sme v sobotu vyberali vstupné, tak vieme, že k nám prišlo okolo 2500 ľudí," zhodnotil Ivan Janovec, hlava obce so 156 obyvateľmi.
Na príprave ich výkladného podujatia robí celý rok, snaží sa získať finančných partnerov a sponzorov. "Dva dni tu máme kultúrny program a tá kultúra naozaj stojí nemalé peniaze. Už len pódium a ozvučenie nás vychádza na dosť peňazí," dodal prvý muž obce. Aj preto by v budúcnosti chceli vybudovať amfiteáter.
Tohtoročné najstaršie haluškové majstrovstvá poctili návštevou Slováci žijúci v Kanade, ktorí práve v lete chodia na Slovensko a navštevujú svoje rodiny. Prišlo ich skoro 30 vrátane detí z folklórneho súboru Rozmarín, ktoré udržiavajú naše tradície. Dospelí si aj zasúťažili a nakoniec Kanade patrilo v Tureckej tretie miesto. Podľa Janovca v návštevníkoch zanechali nezabudnuteľné zážitky. Ich cestu do našej krajiny podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Vychádzajúc z dobových dokumentov, práve v tom období pre zvýšenie banskej ťažby, ale najmä zabezpečenie hút v Starých Horách a v Banskej Bystrici dreveným uhlím, Banskobystrická komora začala osídľovať Starohorskú dolinu. Tak vznikli v okolí Starých Hôr nové banícke osady (Polkanová), ako aj drevorubačské a uhliarske (Turecká, Jelenec, Prašnica). Pôvodní obyvatelia Tureckej boli uhliari, ktorí pálili drevené uhlie pre okolité bane v doline. Po zániku baníctva v Starých Horách, zaniká v Tureckej aj uhliarstvo.
Ako to však býva, každý sa časom o svojej minulosti dozvedá viac a viac, a tak obec ponúka i podrobnejšie informácie o svojej histórii, ktoré jej poskytol Oto Tomeček z Katedry histórie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Ten uvádza, že hoci rozhodujúcim faktorom v procese osídľovania horských častí historického banskobystrického chotára bol rozvoj baníctva a hutníctva, najstaršia známa písomná zmienka viažuca sa k územiu okolia Tureckej nesúvisí s baníctvom, hutníctvom, drevorubačstvom ani uhliarstvom, ale so salašníctvom.
"V dokumente popisujúcom hranice Ľupčianskeho hradného panstva, ktorý vznikol v 40. rokoch 16. storočia, sa uvádza množstvo geografických bodov, pomocou ktorých mala byť hranica vymedzená. Medzi hraničnými bodmi sa uvádza tiež Kráľova studňa a Krížna, teda vrchy ležiace nad dnešnou Tureckou. Dokument dokladá na hôľnom masíve Krížnej navyše aj štyri salaše, z ktorých jeden ležal pri Kráľovej studni a druhý Na dlhom diele na Tureckom vrchu, na hranici so susedným regiónom Turiec. Len o pár rokov neskôr máme písomne doloženú Tureckú dolinu," popisuje Tomeček.
Existujúce sídla v starohorskej oblasti objasňuje až súpis uhliarskych osád, uhliarov, ich nehnuteľností, dobytka a zásob dreva v lesnej oblasti Staré Hory z roku 1652. V oblasti Starých Hôr súpis zaznamenal existenciu 15 sídel a medzi nimi sa po prvý raz uvádzala osada Turecká pod názvom Thurezga. Turecká mala v tomto období len 54 obyvateľov, ktorí žili v siedmich domoch. Napriek tomu to bola najväčšia spomedzi všetkých 15 uhliarskych osád v starohorskej oblasti. Súpis zaznamenal v Tureckej deväť rodín.
Podľa Tomečka názvy jednotlivých osád boli zväčša odvodené od konkrétnej polohy sídla. Bol to tiež prípad osady Turecká, ktorá ho mala odvodený od pomenovania doliny, kde bola založená. Názov tiež vypovedá o cestnom spojení so susedným Turcom.
"Minimálne na konci 17. storočia sa táto osada delila už na dve samostatné sídla. Doklad o tom nachádzame v najstarších knihách špaňodolinskej matriky, nakoľko Turecká v tomto čase patrila práve pod farnosť Špania Dolina. Kým v 70. rokoch 17. storočia zápisy evidujú iba jedno sídlo, ku koncu roka 1694 matrika dokladá prvýkrát osadu Dolná Turecká, čo je neklamný dôkaz toho, že popri nej v tom čase už existovala Horná Turecká," pripomína Tomeček.
Medzi osadníkmi v Tureckej sa okrem pôvodných priezvisk Chladný a Čillík objavujú i priezviská Beňo, Čunderlík, Kmeť, Otiepka, Spišiak.
Zo súpisov nešľachtického obyvateľstva v osadách na území chotára Banskej Bystrice vyplýva, že najvyšší počet obyvateľov v tom čase Turecká dosiahla v roku 1830, keď tu žilo 571 obyvateľov.
Dnes má dedina 156 ľudí a eviduje takmer 50 chalúp a chát, kam pravidelne prichádzajú "cezpoľní".
Obec je rajom pre skialpinistov, zimná údržba tam funguje na telefón
Tureckú dnes okrem turistov vyhľadávajú čoraz viac aj skialpinisti. Starosta Ivan Janovec tvrdí, že ich región je pre nich z roka na rok stále väčším rajom.
"Stačí, keď napadne len päť centimetrov snehu, už aj sú tu a idú na Krížnu. Jediné, čo potrebujú, aby mali kde zaparkovať, teda čisté, odhrnuté parkovisko, o čo sa staráme my," hovorí starosta. Cez zimné víkendy je parkovisko plné.
O zimnú údržbu centra dediny sa stará obec. Od susedných Motyčiek kúpili starší mechanizmus, odhŕňač, ktorý splácajú po 76 eur mesačne počas štyroch rokov. Hoci je to starý stroj, poslúži im. Obec s priemerným ročným rozpočtom 65.000 eur si kúpu nového mechanizmu nemôže dovoliť.
Turecká, ktorá leží v pohorí Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 610 m n. m., na úpätí masívu Krížnej, je už svojou polohou predurčená na turistický ruch, no ten podľa Janovca 25 rokov stagnuje. Stredisko Ski Turecká, ktoré tam kedysi fungovalo a je v súkromných rukách, pustne. Zničené vleky pripomínajú už iba "zlaté" časy, keď ich lokalitu označovali aj za obľúbené lyžiarske stredisko. Záujem o kúpu vždy na niečom uviazol a zväčša na cene.
"Keby sa našiel dobrý, silný investor, ktorý by ho dokázal obnoviť a sprevádzkovať, obec by to potiahlo dopredu," zdôrazňuje Janovec.
Prístupová cesta do Tureckej, na ktorú sa odbočuje v Starých Horách z hlavného ťahu na Donovaly, je v správe Banskobystrickej regionálnej správy ciest.
"Viete, ako to funguje? Na telefón. To je kapitola sama osebe. Keď napadá sneh, vodič autobusu, ktorý sem chodí párkrát za deň, mi zavolá: Starosta ja do Tureckej nejdem, kým nebudete mať cestu odhrnutú a posypanú. Keď už takto horí, bombardujem správu ciest. Sme cesta III. triedy, a teda na vedľajšej koľaji. Funguje to takým starým komunistickým spôsobom a je jedno, kto je v tom čase predsedom. Nerobia to automaticky. Šetria sa peniaze či v lete, či v zime. Keď idú voľby, pokosia nám tu aj viac ráz," poznamenáva
starosta.
Krňačkové preteky oslávili 60. výročie, celé boli v štýle retro
Malá obec Turecká v Banskobystrickom okrese, v ktorej žije iba 156 obyvateľov, je oveľa známejšia než iné väčšie dediny. Pomáhajú jej k tomu aj akcie, ktoré vychádzajú z tradícií predkov. Jednou z nich sú každoročné krňačkové preteky, teda súperenie o to, kto bude najrýchlejší na domácky vyrobených sedliackych saniach. Tohtoročné sa uskutočnili vo februári a celé boli v štýle retro. Účastníci si tak pripomenuli 60. výročie ich založenia.
"Snažíme sa ich vždy robiť vo februári, to je taká naša fašiangová tradícia. Musíme sa však prispôsobiť snehovým a technickým podmienkam. Som rád, že sa nám slávnostný retroročník vydaril," konštatoval starosta Tureckej Ivan Janovec.
Ľudia preteky vnímali skôr ako zábavu než vážnu súťaž. Pripomínalo to aj ich oblečenie či meranie času na budíčkoch alebo vence pre víťazov, také ako kedysi.
Miestnych však občas hnevá, že podujatie, ktoré vzišlo z ich myšlienky, sa organizuje aj tam, kde takú tradíciu nemali a výraz krňačky si dávajú do názvov svojich pretekov.
"Nikto z nás netvrdí, že také sane sa nepoužívali aj v iných oblastiach, ale nevolali sa krňačky tak, ako u nás. My ich máme chránené registračnou ochrannou známkou v logu," tvrdí hlava obce. V iných regiónoch sa nárečovo nazývali napríklad krnohy, krnohe, krnaky alebo krne.
Obec s chatármi spolupracuje, čistí im v zime cestu, ich to stojí 25 eur
Do Tureckej chodia pravidelne víkendovať a dovolenkovať chatári a chalupári, ktorí majú v obci do 50 nehnuteľností. Turistická chatová oblasť je na Salaškách a podľa nej pomenovali občianske združenie chalupárov Salašky, ktoré napomáha ich lepšej komunikácii s obecným úradom. Malú chatu tam má aj dedina.
"Keď fungovalo stredisko Ski Turecká, veľa vecí bolo naviazaných na nich a nebol problém, či už voda, elektrika alebo zjazdnosť cesty v zime. Chatári sa mali ako dostať na Salašky, lebo cestu upravovalo stredisko pre lyžiarov. Keď skončili, nastali problémy, ktoré sme s chatármi museli riešiť," zdôvodnil myšlienku vzniku združenia starosta Ivan Janovec.
Hoci je na Salaškách obrovský zdroj vody, nemali ju ako čerpadlami dotlačiť do chát, ktoré sú v kopci, keďže elektrina bola napojená na stredisko. S problémom sa popasovali spoločne. Rovnako ako so zimnou údržbou cesty, vedúcej k chatám, ktorá nie je obecná, ale má ju spleť vlastníkov. Kúpeným starým odhŕňačom od susedných Motyčiek ju pre chatárov upravujú a každého z nich to ročne vyjde na 25 eur.
Vzájomná dobrá komunikácia medzi chalupármi a obecným úradom sa často ukáže aj pri akciách, ktoré dedina organizuje. Napríklad na prvom tohtoročnom plese Tureckej, ktorý sa uskutočnil vo vynovenom kultúrnom dome. Prišlo cez 50 ľudí a už dnes je isté, že počas fašiangov bude aj na budúci rok.
"Priestory máme, čo je fajn, ale nemali sme príslušné vybavenie, ako taniere, príbory, poháre. V tomto nám veľmi výrazne pomohli sponzori, švajčiarska firma z Ivanky pri Nitre. Dostali sme kopec špeciálnych luxusných príborov, ktoré nenájdete ani v našich špičkových hoteloch. Dodávajú ich pre arabský a ruský trh do interhotelov. To je iný level, keď taký príbor chytíte do ruky," pochválil sa starosta. Jedlo na ples si dali doviezť zo Starých Hôr, v kultúrnom dome ho už len naporciovali.
Na najstaršie haluškové majstrovstvá prišli Kanaďania, skončili tretí
Majstrovstvá Slovenska a Európy vo varení a jedení bryndzových halušiek, ktoré vždy v lete organizuje Turecká, si v tomto roku zaknihovali už 23. ročník. Prišli naň aj Kanaďania, ktorí majú slovenské korene. Tých dnes starostovi pripomína kanadská vlajka, ktorú má v pracovni.
Turecká bola vôbec prvá obec na Slovensku, kde sa konali haluškové majstrovstvá a dodnes je jej vlajkovou akciou, ktorá k nim každoročne pritiahne tisícky návštevníkov i zo zahraničia. Až neskôr sa podobné podujatia rozšírili do iných regiónov.
"Počet návštevníkov každým rokom rastie. Hoci som sa tomu dlhé roky bránil, v tomto roku sme vyberali vstupné, ale len v sobotu. Pri ekonomike akcie, ktorej rozpočet je zhruba 20.000 eur, sme k tomu pristúpili po prvý raz. Príjmy nám nepokrývali výdavky, respektíve vykrývali tak, že sme boli na nule a niekedy sa stalo, že aj v strate, a to už je pre takú obec, ako sme my, problém. Podujatie trvalo dva júlové dni a keďže sme v sobotu vyberali vstupné, tak vieme, že k nám prišlo okolo 2500 ľudí," zhodnotil Ivan Janovec, hlava obce so 156 obyvateľmi.
Na príprave ich výkladného podujatia robí celý rok, snaží sa získať finančných partnerov a sponzorov. "Dva dni tu máme kultúrny program a tá kultúra naozaj stojí nemalé peniaze. Už len pódium a ozvučenie nás vychádza na dosť peňazí," dodal prvý muž obce. Aj preto by v budúcnosti chceli vybudovať amfiteáter.
Tohtoročné najstaršie haluškové majstrovstvá poctili návštevou Slováci žijúci v Kanade, ktorí práve v lete chodia na Slovensko a navštevujú svoje rodiny. Prišlo ich skoro 30 vrátane detí z folklórneho súboru Rozmarín, ktoré udržiavajú naše tradície. Dospelí si aj zasúťažili a nakoniec Kanade patrilo v Tureckej tretie miesto. Podľa Janovca v návštevníkoch zanechali nezabudnuteľné zážitky. Ich cestu do našej krajiny podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.