Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hrad Revište je súčasťou Pohronskej hradnej cesty, ktorá je tematickým turistickým produktom Banskobystrického kraja.
Autor TASR
Žarnovica 25. júla (TASR) - Hrad Revište v okrese Žarnovica využíva na svoju prezentáciu inovatívne digitálne technológie. Po spracovaní 3D modelu hradu v jeho súčasnej podobe, vytvorení 3D modelu hradu v časoch jeho najväčšej slávy v 17. storočí, prichádza aplikácia, ktorá priamo na hrade prostredníctvom technológie rozšírenej reality prepojí súčasnú podobu hradu s jeho podobou v minulosti.
"Cieľom takéhoto spracovania je prezentovať históriu atraktívnym spôsobom a zároveň motivovať k návšteve hradu. Takýto rozsah spracovania modelu hradu a prenesenie do rozšírenej reality je na slovenských hradoch unikátnym projektom," uviedla Zuzana Jóbová z Krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus.
"Keď teda príde návštevník na hrad, stiahne si do svojho mobilného telefónu aplikáciu, postaví sa napríklad pred hradnú bránu, a pozrie sa na ňu cez svoj mobil, uvidí bránu tak, ako vyzerala v 17. storočí. Takto môže pomalým presúvaním mobilu vidieť svoje okolie v tej najkrajšej historickej podobe," priblížila novinku Jóbová.
Hrad Revište je súčasťou Pohronskej hradnej cesty, ktorá je tematickým turistickým produktom Banskobystrického kraja. "Vnímame, že 16 lokalít Pohronskej hradnej cesty je pre návštevníkov kraja skutočným lákadlom. Preto som veľmi rád, že ľudia, ktorí túto tému rozvíjajú, hľadajú spôsoby, ako ponuku neustále zatraktívňovať, ako prichádzať s niečím novým," uviedol predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter.
Na tvorbe modelu, ktorý je základom aj pre rozšírenú realitu, sa podieľali špecialisti, ktorí majú skúsenosti s digitalizáciou a digitálnou rekonštrukciou historických objektov a to aj v zahraničí. Do procesu tvorby modelu poznatky vložili aj zástupcovia akademických inštitúcií, konkrétne z Akadémie umení v Banskej Bystrici, ďalej zástupcovia Vysokej školy informačných technológií v Katowiciach a Vysokého učenia technického v Brne, fakulta výtvarných umení. Partnerom v projekte boli aj zástupcovia Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.
"V procese tvorby modelu sme mohli pracovať len s dostupnými informáciami získanými výskumom. Nemáme však doložené informácie o tom, ako vyzeral každý kút hradu, stále je toho viac nepoznaného ako poznaného. Preto pri dotváraní takýchto neznámych miest sme pracovali s predpokladom vychádzajúcim z historických reálií danej doby na tomto území," uvádza Martin Bóna, historik architektúry, ktorý pripravoval podklady pre model.
"Cieľom takéhoto spracovania je prezentovať históriu atraktívnym spôsobom a zároveň motivovať k návšteve hradu. Takýto rozsah spracovania modelu hradu a prenesenie do rozšírenej reality je na slovenských hradoch unikátnym projektom," uviedla Zuzana Jóbová z Krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus.
"Keď teda príde návštevník na hrad, stiahne si do svojho mobilného telefónu aplikáciu, postaví sa napríklad pred hradnú bránu, a pozrie sa na ňu cez svoj mobil, uvidí bránu tak, ako vyzerala v 17. storočí. Takto môže pomalým presúvaním mobilu vidieť svoje okolie v tej najkrajšej historickej podobe," priblížila novinku Jóbová.
Hrad Revište je súčasťou Pohronskej hradnej cesty, ktorá je tematickým turistickým produktom Banskobystrického kraja. "Vnímame, že 16 lokalít Pohronskej hradnej cesty je pre návštevníkov kraja skutočným lákadlom. Preto som veľmi rád, že ľudia, ktorí túto tému rozvíjajú, hľadajú spôsoby, ako ponuku neustále zatraktívňovať, ako prichádzať s niečím novým," uviedol predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter.
Na tvorbe modelu, ktorý je základom aj pre rozšírenú realitu, sa podieľali špecialisti, ktorí majú skúsenosti s digitalizáciou a digitálnou rekonštrukciou historických objektov a to aj v zahraničí. Do procesu tvorby modelu poznatky vložili aj zástupcovia akademických inštitúcií, konkrétne z Akadémie umení v Banskej Bystrici, ďalej zástupcovia Vysokej školy informačných technológií v Katowiciach a Vysokého učenia technického v Brne, fakulta výtvarných umení. Partnerom v projekte boli aj zástupcovia Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.
"V procese tvorby modelu sme mohli pracovať len s dostupnými informáciami získanými výskumom. Nemáme však doložené informácie o tom, ako vyzeral každý kút hradu, stále je toho viac nepoznaného ako poznaného. Preto pri dotváraní takýchto neznámych miest sme pracovali s predpokladom vychádzajúcim z historických reálií danej doby na tomto území," uvádza Martin Bóna, historik architektúry, ktorý pripravoval podklady pre model.
