Po Nežnej revolúcii využil priestor novonadobudnutej slobody na rozvíjanie sociálnych i pastoračných aktivít pre ľudí na pokraji spoločnosti a cirkvi.
Autor TASR
Skalica 9. júna (TASR) – Spomienkou na cintoríne a následným slávnostným podujatím v Jezuitskom kostole v Skalici si návštevníci podujatia uctili saleziánskeho kňaza, politického väzňa, charitatívneho pracovníka a publicistu Antona Srholca. Spomienkové podujatia pripravila Nadácia Antona Srholca António v spolupráci s partnermi pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín.
Účastníci si pripomenuli základné míľniky života Srholca. „Hoci už viac ako tri roky nie je medzi nami, ľudia si na neho stále radi a s úctou spomínajú. Pri príležitosti okrúhleho výročia jeho narodenia chceme uvažovať o prorockom poslaní kresťanov, pripomenúť teologické zdroje pôsobenia Antona Srholca v pastorácii i verejnom živote a hľadať tak aj odpovede na otázky, ktoré otvorila verejná diskusia počas ankety Najväčší Slovák,“ uviedla za organizátorov Marta Bariak Košíková.
Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929. V roku 1944 nastúpil do Saleziánskeho ústavu v Šaštíne. Po násilnom rozpustení reholí sa ako saleziánsky klerik v roku 1951 pokúsil o prekročenie hraníc, aby mohol pokračovať v štúdiách teológie v Taliansku. Keďže útek sa nevydaril, bol odsúdený na 12 rokov a deväť si odsedel vo väzení a pracovných táboroch v jáchymovských uránových baniach. Po prepustení pracoval v robotníckych profesiách v Skalici a Ostrave. V roku 1970 bol v Ríme vysvätený na kňaza, vrátil sa na Slovensko a 15 rokov pôsobil ako kňaz v pastorácii vo farnostiach Bratislava - Blumentál, Pernek, Veľké Zálužie a Záhorská Ves.
V roku 1985 mu za účasť na Velehradskej púti zobrali štátny súhlas na kňazské pôsobenie a do roku 1989, keď sa stal dôchodcom, znova pracoval ako robotník. Po Nežnej revolúcii, keď ho ani rehoľa, ani diecéza nezapojili do pastorácie, využil priestor novonadobudnutej slobody na rozvíjanie sociálnych i pastoračných aktivít pre ľudí na pokraji spoločnosti a cirkvi. Od roku 1992 viedol v Bratislave domov pre bezdomovcov Resoty. Od roku 2008 bol predsedom Konfederácie politických väzňov. Zomrel 7. januára 2016 vo veku 86 rokov.
Účastníci si pripomenuli základné míľniky života Srholca. „Hoci už viac ako tri roky nie je medzi nami, ľudia si na neho stále radi a s úctou spomínajú. Pri príležitosti okrúhleho výročia jeho narodenia chceme uvažovať o prorockom poslaní kresťanov, pripomenúť teologické zdroje pôsobenia Antona Srholca v pastorácii i verejnom živote a hľadať tak aj odpovede na otázky, ktoré otvorila verejná diskusia počas ankety Najväčší Slovák,“ uviedla za organizátorov Marta Bariak Košíková.
Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929. V roku 1944 nastúpil do Saleziánskeho ústavu v Šaštíne. Po násilnom rozpustení reholí sa ako saleziánsky klerik v roku 1951 pokúsil o prekročenie hraníc, aby mohol pokračovať v štúdiách teológie v Taliansku. Keďže útek sa nevydaril, bol odsúdený na 12 rokov a deväť si odsedel vo väzení a pracovných táboroch v jáchymovských uránových baniach. Po prepustení pracoval v robotníckych profesiách v Skalici a Ostrave. V roku 1970 bol v Ríme vysvätený na kňaza, vrátil sa na Slovensko a 15 rokov pôsobil ako kňaz v pastorácii vo farnostiach Bratislava - Blumentál, Pernek, Veľké Zálužie a Záhorská Ves.
V roku 1985 mu za účasť na Velehradskej púti zobrali štátny súhlas na kňazské pôsobenie a do roku 1989, keď sa stal dôchodcom, znova pracoval ako robotník. Po Nežnej revolúcii, keď ho ani rehoľa, ani diecéza nezapojili do pastorácie, využil priestor novonadobudnutej slobody na rozvíjanie sociálnych i pastoračných aktivít pre ľudí na pokraji spoločnosti a cirkvi. Od roku 1992 viedol v Bratislave domov pre bezdomovcov Resoty. Od roku 2008 bol predsedom Konfederácie politických väzňov. Zomrel 7. januára 2016 vo veku 86 rokov.