O celý areál sa stará obec. Zabezpečuje kosenie svahov a rovnako v určitých časových intervaloch sa natierajú aj tanky.
Autor TASR
Kružľová 6. apríla (TASR) - Stovky návštevníkov každoročne zavítajú do obce Kružľová, okres Svidník, kde sa na jeseň v roku 1944 odohrali kruté boje medzi postupujúcimi plukmi Červenej armády a brániaci sa nemeckými okupantmi. Turisti sa preto nemôžu čudovať, že keď sa spýtajú v kraji pod Duklou na cestu do tejto dediny, nasmerujú ich do Údolia smrti.
Spomínané údolie zasahuje do katastrov viacerých obcí a časť z neho patrí Kružľovej. Dolina dostala meno podľa najväčšej tankovej bitky, ktorá sa tu odohrala počas Karpatsko-duklianskej operácie.
„Je to prírodné vojenské múzeum, ktoré tvorí v našom katastri osem kusov sovietskych tankov T 34, ktoré sú zoradené v palebnej línii. Po vojne zostali tak ako sa ťahala tá zóna,“ konštatoval starosta obce Adrián Gužo.
O celý areál sa stará obec. Zabezpečuje kosenie svahov a rovnako v určitých časových intervaloch sa natierajú aj tanky. Vďaka projektu získali zdroje, podarilo sa im v dolnej časti areálu vybudovať niekoľko zákopov a pri vstupe obnovili a zastrešili prameň.
„Máme aj ďalšie napísané projekty napríklad na vyhliadkovú vežu v Údolí smrti, ale aj na bunker pre šesť až osem osôb, stále však čakáme či budeme úspešní. Usilujeme sa ako sa len dá v spolupráci s Vojenským múzeom vo Svidníku,“ doplnil starosta.
Guža vysvetlil, že prechod údolím trvá peším turistom približne nejakých 40 minút a po celej jeho dĺžke tu môžu nájsť ťažkú vojenskú techniku. Pri výročiach zvyknú organizovať rekonštrukcie bojov, ktoré si naposledy prišlo pozrieť viac ako 4000 divákov. V spolupráci s odborníkmi na históriu a nadšencami by chceli zorganizovať takúto akciu na budúci rok, keď bude 70. výročie Karpatsko-duklianskej operácie.
"Vraj tu po celom údolí ležalo množstvo mŕtvych vojakov. Mnohí sú teraz pochovaní na Dukle. Ako to tu prebiehalo to vedeli asi len tí, ktorí tu bojovali, pretože ľudia z dediny boli evakuovaní," hovorí obyvateľ obce Pavel Mašša. Podľa neho by sa tu dalo vidieť aj viac, len na to treba veľa peňazí, aby sa to vyčistilo a sprístupnilo verejnosti.
„Tu sú aj zákopy po tých lesoch. Tu bola voľakedy tanková cesta a to išlo až na Poľsko. To by bolo treba obnoviť a mohla by to byť nejaká turistická trasa,“ dodáva obyvateľ obce.
O bojoch v týchto oblastiach neustále svedčia aj mnohé policajné správy o nálezoch nevybuchnutej munície, ktoré sa aj dnes často objavujú v správach. Delostrelecké granáty, náboje do guľometov či samopalov nenachádzajú len domáci, ale aj náhodní turisti. Mašša dodáva, že už toho nie je toľko ako kedysi, lebo to čo bolo na povrchu zhrdzavelo.
„Tu bolo toľko munície, že kto nemal náboj vo vrecku tak ani do školy nešiel. Ako chlapec som chodil po lese a to nebol problém nájsť pušku alebo granáty, či náboje. Bolo toho dosť,“ zaspomínal si na detské časy.
Desiatky takýchto nefunkčných kusov munície a zbraní sa nachádzajú aj v Obecnej miestnosti vojnových spomienok. Okrem munície sú tu nemecké či sovietske strelné zbrane, časti odevov, vysielačky či ďalšie veci, ktoré zostali na bojisku.
Spomínané údolie zasahuje do katastrov viacerých obcí a časť z neho patrí Kružľovej. Dolina dostala meno podľa najväčšej tankovej bitky, ktorá sa tu odohrala počas Karpatsko-duklianskej operácie.
„Je to prírodné vojenské múzeum, ktoré tvorí v našom katastri osem kusov sovietskych tankov T 34, ktoré sú zoradené v palebnej línii. Po vojne zostali tak ako sa ťahala tá zóna,“ konštatoval starosta obce Adrián Gužo.
O celý areál sa stará obec. Zabezpečuje kosenie svahov a rovnako v určitých časových intervaloch sa natierajú aj tanky. Vďaka projektu získali zdroje, podarilo sa im v dolnej časti areálu vybudovať niekoľko zákopov a pri vstupe obnovili a zastrešili prameň.
„Máme aj ďalšie napísané projekty napríklad na vyhliadkovú vežu v Údolí smrti, ale aj na bunker pre šesť až osem osôb, stále však čakáme či budeme úspešní. Usilujeme sa ako sa len dá v spolupráci s Vojenským múzeom vo Svidníku,“ doplnil starosta.
Guža vysvetlil, že prechod údolím trvá peším turistom približne nejakých 40 minút a po celej jeho dĺžke tu môžu nájsť ťažkú vojenskú techniku. Pri výročiach zvyknú organizovať rekonštrukcie bojov, ktoré si naposledy prišlo pozrieť viac ako 4000 divákov. V spolupráci s odborníkmi na históriu a nadšencami by chceli zorganizovať takúto akciu na budúci rok, keď bude 70. výročie Karpatsko-duklianskej operácie.
Mŕtvi vojaci po celom poli
"Vraj tu po celom údolí ležalo množstvo mŕtvych vojakov. Mnohí sú teraz pochovaní na Dukle. Ako to tu prebiehalo to vedeli asi len tí, ktorí tu bojovali, pretože ľudia z dediny boli evakuovaní," hovorí obyvateľ obce Pavel Mašša. Podľa neho by sa tu dalo vidieť aj viac, len na to treba veľa peňazí, aby sa to vyčistilo a sprístupnilo verejnosti.
„Tu sú aj zákopy po tých lesoch. Tu bola voľakedy tanková cesta a to išlo až na Poľsko. To by bolo treba obnoviť a mohla by to byť nejaká turistická trasa,“ dodáva obyvateľ obce.
O bojoch v týchto oblastiach neustále svedčia aj mnohé policajné správy o nálezoch nevybuchnutej munície, ktoré sa aj dnes často objavujú v správach. Delostrelecké granáty, náboje do guľometov či samopalov nenachádzajú len domáci, ale aj náhodní turisti. Mašša dodáva, že už toho nie je toľko ako kedysi, lebo to čo bolo na povrchu zhrdzavelo.
„Tu bolo toľko munície, že kto nemal náboj vo vrecku tak ani do školy nešiel. Ako chlapec som chodil po lese a to nebol problém nájsť pušku alebo granáty, či náboje. Bolo toho dosť,“ zaspomínal si na detské časy.
Desiatky takýchto nefunkčných kusov munície a zbraní sa nachádzajú aj v Obecnej miestnosti vojnových spomienok. Okrem munície sú tu nemecké či sovietske strelné zbrane, časti odevov, vysielačky či ďalšie veci, ktoré zostali na bojisku.