80. výročie oslobodenia
Všetky správy
V priestoroch fakulty ďalekohľad s hmotnosťou šesť ton prešiel generálkou, pri ktorej zamestnanci UK aj SAV, ale najmä študenti odpracovali viac ako 3000 brigádnických hodín.
Autor TASR
Modra/Bratislava 5. júna (TASR) – Významným pracoviskom Univerzity Komenského (UK) je už takmer tridsať rokov Astronomické a geofyzikálne observatórium (AGO) v Modre. Ďalekohľadu, ktorý je tu nainštalovaný, patrí pozoruhodné prvenstvo – spomedzi všetkých ďalekohľadov na Slovensku "objavil" najviac asteroidov, dohromady okolo 160. "Zvláštnosťou tiež je, že sme mali k dispozícii najskôr ďalekohľad a až potom sa k nemu postavilo observatórium," povedal pre TASR Dušan Kalmančok z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) UK v Bratislave. Bol nielen správcom observatória, ale predovšetkým človekom, ktorý stál pri jeho zrode.
Hoci sa s výstavbou objektu začalo v roku 1985, proces vzniku tohto unikátneho vedeckého pracoviska v blízkosti hlavného mesta bol oveľa dlhší. Ako uviedol Kalmančok, už začiatkom 70. rokov 20. storočia sa začala medzi kolegami na akadémii a na univerzite diskusia o tom, že by astronómovia, ktorí pôsobili na UK, potrebovali nielen pedagogické, ale aj vedecké výstupy. Dovtedy totiž nemali žiadne vlastné observatórium.
Československo v tom čase zakúpilo vo vtedajšej Nemeckej demokratickej republike päť nových ďalekohľadov, pričom tri putovali do Česka a dva na Slovensko. Jeden umiestnili v Hlohovci, druhý inštalovali do kupoly observatória na Skalnatom Plese. Pôvodný, starší 60-centimetrový ďalekohľad zo Skalnatého plesa bol vyradený z prevádzky. Práve ten sa podarilo získať UK za 102.000 korún.
V priestoroch fakulty ďalekohľad s hmotnosťou šesť ton prešiel generálkou, pri ktorej zamestnanci UK aj SAV, ale najmä študenti odpracovali viac ako 3000 brigádnických hodín. Ostávala už len "maličkosť" – postaviť k ďalekohľadu budovu observatória.
Približne v tom istom období Slovenská akadémia vied uskutočnila astroklimatický prieskum, v rámci ktorého sa hľadala vhodná oblasť pre stavbu ďalekohľadu.
"Bolo vytypovaných asi sedem lokalít, išlo o kopce s výškou okolo 1000 metrov. Nakoniec sa ako vhodné ukázalo miesto pod vrcholom Veľkej Homole, ktorá s nadmorskou výškou 709 metrov nad morom bola zo všetkých kopcov najnižšia. Miesto pri známom rekreačnom stredisku Modra-Piesky bolo výhodné aj preto, lebo sa nachádzalo blízko Bratislavy a dalo sa tam bez problémov dochádzať," povedal Dušan Kalmančok.
Do stavby areálu sa pustilo Jednotné roľnícke družstvo Lakšárska Nová Ves, obrovský objem prác na ňom však vykonali samotní nadšenci pre astronómiu. Svojpomocne vykopali základy a s pomocou dvoch murárov postavili veľkú časť budovy. Napokon pribúdali ďalšie objekty, napríklad aj geofyzikálny pavilón či prevádzková budova s konferenčnou miestnosťou. Celý areál dal slávnostne do prevádzky rektor UK Juraj Švec 9. júna 1992.
Dnes má AGO Modra dva ďalekohľady. Na staršom 60-centimetrovom sa ešte vždy pozorujú asteroidy. "Kuriozitou je, že dve planétky sa podarilo týmto ďalekohľadom objaviť, ešte keď bol nainštalovaný na Skalnatom plese. Konkrétne išlo o asteroidy Slovakia a Tatry. Keď sme ďalekohľad dali do prevádzky v Modre, objavili sme okolo 160 asteroidov. To je číslo, ktoré doteraz žiadny iný ďalekohľad na Slovensku neprekonal," doplnil Dušan Kalmančok.
Novší, 70-centimetrový ďalekohľad sa využíva na mapovanie kozmického smetia, teda nefunkčných družíc, ich fragmentov a iného neporiadku, ktorý človek do vesmíru nanosil a začína byť nebezpečný. "Klasická predstava, že astronóm hľadí do ďalekohľadu, dnes už neplatí," uviedol astronóm Juraj Tóth, prodekan FMFI pre vedu, výskum a zahraničné vzťahy. "Donedávna sme voľným okom pozorovali aspoň meteory, ale aj tie sa dnes už sledujú viac digitálnymi kamerami a astronóm vyhodnocuje až spracované dáta."
Juraj Tóth pracuje na AGO Modra od roku 1998. Zamestnal sa tu po skončení vysokej školy ako pozorovateľ astronóm. "Pracoval som tu päť rokov a chodil na pravidelné pracovné turnusy. Potom som prešiel na fakultu. Okrem denných pracovníkov sa v observatóriu striedajú astronómovia a technici každý druhý týždeň, ostatní pracovníci tam chodia podľa potreby, na odbornú prax so študentmi, alebo keď riešia vlastné výskumné úlohy," uviedol prodekan FMFI UK Juraj Tóth.
Observatórium pravidelne otvára svoje brány aj pre verejnosť.
Hoci sa s výstavbou objektu začalo v roku 1985, proces vzniku tohto unikátneho vedeckého pracoviska v blízkosti hlavného mesta bol oveľa dlhší. Ako uviedol Kalmančok, už začiatkom 70. rokov 20. storočia sa začala medzi kolegami na akadémii a na univerzite diskusia o tom, že by astronómovia, ktorí pôsobili na UK, potrebovali nielen pedagogické, ale aj vedecké výstupy. Dovtedy totiž nemali žiadne vlastné observatórium.
Československo v tom čase zakúpilo vo vtedajšej Nemeckej demokratickej republike päť nových ďalekohľadov, pričom tri putovali do Česka a dva na Slovensko. Jeden umiestnili v Hlohovci, druhý inštalovali do kupoly observatória na Skalnatom Plese. Pôvodný, starší 60-centimetrový ďalekohľad zo Skalnatého plesa bol vyradený z prevádzky. Práve ten sa podarilo získať UK za 102.000 korún.
V priestoroch fakulty ďalekohľad s hmotnosťou šesť ton prešiel generálkou, pri ktorej zamestnanci UK aj SAV, ale najmä študenti odpracovali viac ako 3000 brigádnických hodín. Ostávala už len "maličkosť" – postaviť k ďalekohľadu budovu observatória.
Približne v tom istom období Slovenská akadémia vied uskutočnila astroklimatický prieskum, v rámci ktorého sa hľadala vhodná oblasť pre stavbu ďalekohľadu.
"Bolo vytypovaných asi sedem lokalít, išlo o kopce s výškou okolo 1000 metrov. Nakoniec sa ako vhodné ukázalo miesto pod vrcholom Veľkej Homole, ktorá s nadmorskou výškou 709 metrov nad morom bola zo všetkých kopcov najnižšia. Miesto pri známom rekreačnom stredisku Modra-Piesky bolo výhodné aj preto, lebo sa nachádzalo blízko Bratislavy a dalo sa tam bez problémov dochádzať," povedal Dušan Kalmančok.
Do stavby areálu sa pustilo Jednotné roľnícke družstvo Lakšárska Nová Ves, obrovský objem prác na ňom však vykonali samotní nadšenci pre astronómiu. Svojpomocne vykopali základy a s pomocou dvoch murárov postavili veľkú časť budovy. Napokon pribúdali ďalšie objekty, napríklad aj geofyzikálny pavilón či prevádzková budova s konferenčnou miestnosťou. Celý areál dal slávnostne do prevádzky rektor UK Juraj Švec 9. júna 1992.
Dnes má AGO Modra dva ďalekohľady. Na staršom 60-centimetrovom sa ešte vždy pozorujú asteroidy. "Kuriozitou je, že dve planétky sa podarilo týmto ďalekohľadom objaviť, ešte keď bol nainštalovaný na Skalnatom plese. Konkrétne išlo o asteroidy Slovakia a Tatry. Keď sme ďalekohľad dali do prevádzky v Modre, objavili sme okolo 160 asteroidov. To je číslo, ktoré doteraz žiadny iný ďalekohľad na Slovensku neprekonal," doplnil Dušan Kalmančok.
Novší, 70-centimetrový ďalekohľad sa využíva na mapovanie kozmického smetia, teda nefunkčných družíc, ich fragmentov a iného neporiadku, ktorý človek do vesmíru nanosil a začína byť nebezpečný. "Klasická predstava, že astronóm hľadí do ďalekohľadu, dnes už neplatí," uviedol astronóm Juraj Tóth, prodekan FMFI pre vedu, výskum a zahraničné vzťahy. "Donedávna sme voľným okom pozorovali aspoň meteory, ale aj tie sa dnes už sledujú viac digitálnymi kamerami a astronóm vyhodnocuje až spracované dáta."
Juraj Tóth pracuje na AGO Modra od roku 1998. Zamestnal sa tu po skončení vysokej školy ako pozorovateľ astronóm. "Pracoval som tu päť rokov a chodil na pravidelné pracovné turnusy. Potom som prešiel na fakultu. Okrem denných pracovníkov sa v observatóriu striedajú astronómovia a technici každý druhý týždeň, ostatní pracovníci tam chodia podľa potreby, na odbornú prax so študentmi, alebo keď riešia vlastné výskumné úlohy," uviedol prodekan FMFI UK Juraj Tóth.
Observatórium pravidelne otvára svoje brány aj pre verejnosť.
