Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nahrávali s ním viacerí interpreti, medzi nimi i Karol Konárik, Helena Blehárová, Robo Kazík a ďalší.
Autor TASR
,aktualizované Banská Bystrica 10. augusta (TASR) - Vo veku 86 rokov zomrel v piatok (9. 8.) v Banskej Bystrici hudobný skladateľ, výrazná osobnosť hudobného života a banskobystrického štúdia Slovenského rozhlasu Pavol Janíček. TASR o tom v sobotu informoval Martin Jurčo zo Slovenského rozhlasu v Bratislave.
Pavol Janíček sa hudbe venoval popri svojom pôvodnom povolaní v podniku Pozemné stavby Banská Bystrica. Koncom 50. rokov minulého storočia založil tanečný orchester Stavbár a pôsobil aj pod rôznymi ďalšími názvami B-septet, B-sextet. Potreba zriadiť hudobné teleso, ktoré by nahrávalo populárne pesničky v banskobystrickom rozhlasovom štúdiu, ho priviedla k iniciatíve osloviť hudobníkov zo stredného Slovenska a vytvoriť teleso nielen pre potreby nahrávania, ale aj pre verejné účinkovanie - Orchester Pavla Janíčka alebo Tanečný orchester Čs. rozhlasu v Banskej Bystrici. Nahrávali s ním viacerí interpreti, medzi nimi i Karol Konárik, Helena Blehárová, Robo Kazík a ďalší.
Janíček stál pri vzniku festivalu Bystrické zvony a začiatkom 70. rokov bol pri organizovaní festivalu populárnej hudby Zlatá Ruža Detva. Pri organizovaní Bystrických zvonov bol v 80. rokoch prizvaný do spolupráce aj Orchester Gustava Broma, ktorý sa stal na niekoľko rokov festivalovým orchestrom. Spolupráca Janíčka a dirigenta Broma sa pretavila do vzniku viacerých skladieb, ktoré zosnulý skladateľ napísal. Často spolupracoval aj s textárom Alojzom Čobejom. Viacero skladieb Janíčka v inštrumentálnej podobe nahral aj Tanečný orchester Čs. rozhlasu v Bratislave.
Od 90. rokov minulého storočia sa venoval i zhudobňovaniu scénických diel, poézie a väčším hudobno-dramatickým útvarom. Spolupracoval tiež s textárom Petrom Valom, so spevákom Igorom Šimegom nahrali aj CD šansónov. Napísal balet Babylon, ktorý uviedli herci a tanečníci divadla Štúdio tanca a Konzervatória Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici. Vytvoril hudbu k sedemdielnemu filmovému dokumentárnemu seriálu Slovenské rody a hudbu k 13 absolventským prácam študentov Akadémie umení v Banskej Bystrici.
Na zosnulého slovenského hudobného skladateľa a dirigenta spomína i jeho rodné mesto.
"Banskú Bystricu zasiahla smutná správa, opustil nás Pavol Janíček. Orchester nesúci jeho meno poznal snáď každý. Jeho hudobné majstrovstvo výrazne presiahlo regionálne hranice. Venoval sa rôznym hudobným žánrom, populárnej i vážnej hudbe. Zaoberal sa scénickou hudbou, hudbou k baletu či muzikálom. Od roku 1975 zložil a nahral stovky piesní a skladieb pre Slovenský rozhlas, Slovenskú televíziu a mnohé súkromné médiá. Mnoho piesní napísal pre najmenších," uviedla v sobotu radnica na sociálnej sieti. Pripomenula, že v roku 2008 získal zosnulý skladateľ Cenu primátora mesta.
Profil zosnulého hudobného skladateľa Pavla Janíčka
Pavol Janíček sa narodil 4. januára 1938 v Banskej Bystrici. Hoci sa počas stredoškolského i vysokoškolského štúdia zameriaval na oblasť stavebníctva, svoje vzdelávanie v rokoch 1948 - 1956 orientoval aj na hudbu. K láske k hudbe ho priviedla mama, ktorá ho zapísala na Hudobnú školu v Banskej Bystrici (dnes Základná umelecká škola Jána Cikkera), patril k jej prvým absolventom. Už ako stredoškolák, študent banskobystrického gymnázia, založil školský orchester.
V roku 1957 odišiel na základnú vojenskú službu, počas ktorej založil v Žatci Vojenský tanečný orchester. Po návrate z vojenskej služby sa zamestnal v banskobystrických Pozemných stavbách, ale viac ho lákala celoživotná múza - hudba.
Jeho muzikantské zameranie bolo veľmi rôznorodé - zahŕňalo muzikál, scénickú hudbu k divadelným hrám, hudbu k baletu, tvorbu pre deti, populárnu hudbu, hudobnú réžiu, či dirigovanie orchestra. Komponoval populárnu hudbu, šansóny, javiskovú hudbu, hudbu k dokumentárnym filmom a v neposlednom rade sa venoval aj komponovaniu detských skladieb.
Pri Pozemných stavbách založil tanečný orchester Stavbár. Jeho prvým vystúpením sa 1. novembra 1959 úspešne začlenil do hudobného života v meste pod Urpínom. Orchester, ktorý najaktívnejšie pôsobil na poli tanečnej a zábavnej hudby, zmenil viackrát svoj názov cez B - septet, B - sextet až po Orchester Pavla Janíčka. Veľmi úzko spolupracoval s Československým rozhlasom, štúdiom Banská Bystrica, ako aj s orchestrom Gustáva Broma. Z orchestra Pavla Janíčka sa postupne stal aj orchester banskobystrického rozhlasu, s ktorým nahrávali viacerí interpreti, medzi nim Karol Konárik, Helena Blehárová či Robo Kazík.
Janíček bol pri organizovaní festivalu populárnej hudby detvianska Zlatá Ruža, na ktorom sa v roku 1969 prvýkrát objavil na scéne Karol Konárik a v rokoch 1983 - 1988 spolupracoval ako dirigent festivalového orchestra súťaže Bystrické zvony.
Od roku 1975 sa venoval skladateľskej tvorbe v rôznych žánroch. Zložil a nahral okolo 350 titulov pre Slovenský rozhlas, Slovenskú televíziu, súkromný rozhlas i súkromné televízie.
Zameral sa aj na tvorbu pre deti, pre ktoré vydal okolo 100 pesničiek a tri CD nosiče s detskými pesničkami.
S Vojtechom Tátošom a Alojzom Čobejom vytvoril zvučku pre futbalistov Dukly Banská Bystrica - niekoľko rokov ňou začínali každý zápas.
Hudobný skladateľ Pavol Janíček, životné krédo ktorého znelo 'Hudba je môj život', spolupracoval aj so Štátnym divadlom v Košiciach, s Divadlom Jonáša Záborského a Divadlom Alexandra Duchnoviča v Prešove, so Spišským divadlom v Spišskej Novej Vsi, Divadlom J. G. Tajovského vo Zvolene, s Bábkovým divadlom v Bratislave i Divadlom Jána Palárika v Trnave. Pre Divadlo J. G. Tajovského zložil napríklad hudbu k poeticko-dramatickej kompozícii Juraja Sarvaša: Orol Tatranský.
V roku 2008 si pri príležitosti životného jubilea prevzal Cenu primátora Banskej Bystrice za významný prínos v oblasti kultúry.
Pavol Janíček sa hudbe venoval popri svojom pôvodnom povolaní v podniku Pozemné stavby Banská Bystrica. Koncom 50. rokov minulého storočia založil tanečný orchester Stavbár a pôsobil aj pod rôznymi ďalšími názvami B-septet, B-sextet. Potreba zriadiť hudobné teleso, ktoré by nahrávalo populárne pesničky v banskobystrickom rozhlasovom štúdiu, ho priviedla k iniciatíve osloviť hudobníkov zo stredného Slovenska a vytvoriť teleso nielen pre potreby nahrávania, ale aj pre verejné účinkovanie - Orchester Pavla Janíčka alebo Tanečný orchester Čs. rozhlasu v Banskej Bystrici. Nahrávali s ním viacerí interpreti, medzi nimi i Karol Konárik, Helena Blehárová, Robo Kazík a ďalší.
Janíček stál pri vzniku festivalu Bystrické zvony a začiatkom 70. rokov bol pri organizovaní festivalu populárnej hudby Zlatá Ruža Detva. Pri organizovaní Bystrických zvonov bol v 80. rokoch prizvaný do spolupráce aj Orchester Gustava Broma, ktorý sa stal na niekoľko rokov festivalovým orchestrom. Spolupráca Janíčka a dirigenta Broma sa pretavila do vzniku viacerých skladieb, ktoré zosnulý skladateľ napísal. Často spolupracoval aj s textárom Alojzom Čobejom. Viacero skladieb Janíčka v inštrumentálnej podobe nahral aj Tanečný orchester Čs. rozhlasu v Bratislave.
Od 90. rokov minulého storočia sa venoval i zhudobňovaniu scénických diel, poézie a väčším hudobno-dramatickým útvarom. Spolupracoval tiež s textárom Petrom Valom, so spevákom Igorom Šimegom nahrali aj CD šansónov. Napísal balet Babylon, ktorý uviedli herci a tanečníci divadla Štúdio tanca a Konzervatória Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici. Vytvoril hudbu k sedemdielnemu filmovému dokumentárnemu seriálu Slovenské rody a hudbu k 13 absolventským prácam študentov Akadémie umení v Banskej Bystrici.
Na zosnulého slovenského hudobného skladateľa a dirigenta spomína i jeho rodné mesto.
"Banskú Bystricu zasiahla smutná správa, opustil nás Pavol Janíček. Orchester nesúci jeho meno poznal snáď každý. Jeho hudobné majstrovstvo výrazne presiahlo regionálne hranice. Venoval sa rôznym hudobným žánrom, populárnej i vážnej hudbe. Zaoberal sa scénickou hudbou, hudbou k baletu či muzikálom. Od roku 1975 zložil a nahral stovky piesní a skladieb pre Slovenský rozhlas, Slovenskú televíziu a mnohé súkromné médiá. Mnoho piesní napísal pre najmenších," uviedla v sobotu radnica na sociálnej sieti. Pripomenula, že v roku 2008 získal zosnulý skladateľ Cenu primátora mesta.
Profil zosnulého hudobného skladateľa Pavla Janíčka
Pavol Janíček sa narodil 4. januára 1938 v Banskej Bystrici. Hoci sa počas stredoškolského i vysokoškolského štúdia zameriaval na oblasť stavebníctva, svoje vzdelávanie v rokoch 1948 - 1956 orientoval aj na hudbu. K láske k hudbe ho priviedla mama, ktorá ho zapísala na Hudobnú školu v Banskej Bystrici (dnes Základná umelecká škola Jána Cikkera), patril k jej prvým absolventom. Už ako stredoškolák, študent banskobystrického gymnázia, založil školský orchester.
V roku 1957 odišiel na základnú vojenskú službu, počas ktorej založil v Žatci Vojenský tanečný orchester. Po návrate z vojenskej služby sa zamestnal v banskobystrických Pozemných stavbách, ale viac ho lákala celoživotná múza - hudba.
Jeho muzikantské zameranie bolo veľmi rôznorodé - zahŕňalo muzikál, scénickú hudbu k divadelným hrám, hudbu k baletu, tvorbu pre deti, populárnu hudbu, hudobnú réžiu, či dirigovanie orchestra. Komponoval populárnu hudbu, šansóny, javiskovú hudbu, hudbu k dokumentárnym filmom a v neposlednom rade sa venoval aj komponovaniu detských skladieb.
Pri Pozemných stavbách založil tanečný orchester Stavbár. Jeho prvým vystúpením sa 1. novembra 1959 úspešne začlenil do hudobného života v meste pod Urpínom. Orchester, ktorý najaktívnejšie pôsobil na poli tanečnej a zábavnej hudby, zmenil viackrát svoj názov cez B - septet, B - sextet až po Orchester Pavla Janíčka. Veľmi úzko spolupracoval s Československým rozhlasom, štúdiom Banská Bystrica, ako aj s orchestrom Gustáva Broma. Z orchestra Pavla Janíčka sa postupne stal aj orchester banskobystrického rozhlasu, s ktorým nahrávali viacerí interpreti, medzi nim Karol Konárik, Helena Blehárová či Robo Kazík.
Janíček bol pri organizovaní festivalu populárnej hudby detvianska Zlatá Ruža, na ktorom sa v roku 1969 prvýkrát objavil na scéne Karol Konárik a v rokoch 1983 - 1988 spolupracoval ako dirigent festivalového orchestra súťaže Bystrické zvony.
Od roku 1975 sa venoval skladateľskej tvorbe v rôznych žánroch. Zložil a nahral okolo 350 titulov pre Slovenský rozhlas, Slovenskú televíziu, súkromný rozhlas i súkromné televízie.
Zameral sa aj na tvorbu pre deti, pre ktoré vydal okolo 100 pesničiek a tri CD nosiče s detskými pesničkami.
S Vojtechom Tátošom a Alojzom Čobejom vytvoril zvučku pre futbalistov Dukly Banská Bystrica - niekoľko rokov ňou začínali každý zápas.
Hudobný skladateľ Pavol Janíček, životné krédo ktorého znelo 'Hudba je môj život', spolupracoval aj so Štátnym divadlom v Košiciach, s Divadlom Jonáša Záborského a Divadlom Alexandra Duchnoviča v Prešove, so Spišským divadlom v Spišskej Novej Vsi, Divadlom J. G. Tajovského vo Zvolene, s Bábkovým divadlom v Bratislave i Divadlom Jána Palárika v Trnave. Pre Divadlo J. G. Tajovského zložil napríklad hudbu k poeticko-dramatickej kompozícii Juraja Sarvaša: Orol Tatranský.
V roku 2008 si pri príležitosti životného jubilea prevzal Cenu primátora Banskej Bystrice za významný prínos v oblasti kultúry.
