Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Karpatské bukové pralesy sú cezhraničným svetovým dedičstvom pozostávajúcim zo série desiatich samostatných lokalít.
Autor TASR
Stakčín 9. decembra (TASR) - Od roku 2007 sú v Zozname svetového dedičstva UNESCO zapísané aj jedinečné prírodné lokality zo severovýchodného Slovenska. Sú súčasťou systému Karpatských bukových pralesov, známeho vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov, avšak zároveň starými stromami úctyhodných rozmerov.
Karpatské bukové pralesy sú cezhraničným svetovým dedičstvom pozostávajúcim zo série desiatich samostatných lokalít. Štyri sa nachádzajú na území Slovenska (Rožok, Stužica, Havešová, Vihorlat) a ostatné u našich východných susedov.
"Pralesy sa tiahnu pozdĺž 185 kilometrov dlhej osi vedúcej od Rachivského masívu - Huculských Álp a pohoria Čornohora na Ukrajine smerom na západ a cez Poloninský hrebeň po Bukovské a Vihorlatské vrchy na Slovensku," informovala TASR Iveta Buraľová zo Správy Národného parku Poloniny.
Dodala, že zápis slovenských a ukrajinských bukových pralesov do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO schválil jeho Výbor 28. júna 2007 v novozélandskom meste Christchurch. Spomínané územia lesov spod Karpát sa tak stali súčasťou zoznamu 878 najvýznamnejších lokalít, ktoré sa nachádzajú v 145 krajinách sveta.
Prales je človekom nenarušený alebo len málo narušený prírodný les, ktorý predstavuje vrchol prírodného ekosystému. Do dnešných dní sa v Európe zachovala len nepatrná časť takýchto území, pre ktoré je typická pestrosť živočíšnych a rastlinných druhov.
Súčasťou ekosystému karpatských bukových pralesov sú napríklad zubačka žliazkatá, zvonček hrubokoreňový či ľalia zlatohlavá. Sú zároveň domovom vzácneho hmyzu - fúzačov, mloka karpatského, salamandry škvrnitej, vretenice severskej, viacerých druhov ďatľov, bociana čierneho, sovy dlhochvostej a mnohých ďalších operencov.
"Žije tu, samozrejme, srnčia a jelenia zver, zo šeliem rys ostrovid, vlk dravý, mačka divá a medveď hnedý. Ďalším z pôvodných druhov karpatskej fauny je aj zubor hrivnatý," doplnila Buraľová. Na našom území žije zubor vo voľnej prírode v súčasnosti iba na severovýchode Slovenska.
Buraľová ďalej uviedla, že karpatské pralesy sú významné aj z pohľadu celosvetovej - genetickej banky buka. "Toto územie sa pýši stromami rekordných rozmerov. Rastú tam jedince s mimoriadnou hrúbkou a kmeňmi siahajúcimi až do výšky 58 metrov, čo je najväčšia nameraná výška buka v celosvetovom meradle."
Karpatské bukové pralesy sú cezhraničným svetovým dedičstvom pozostávajúcim zo série desiatich samostatných lokalít. Štyri sa nachádzajú na území Slovenska (Rožok, Stužica, Havešová, Vihorlat) a ostatné u našich východných susedov.
"Pralesy sa tiahnu pozdĺž 185 kilometrov dlhej osi vedúcej od Rachivského masívu - Huculských Álp a pohoria Čornohora na Ukrajine smerom na západ a cez Poloninský hrebeň po Bukovské a Vihorlatské vrchy na Slovensku," informovala TASR Iveta Buraľová zo Správy Národného parku Poloniny.
Dodala, že zápis slovenských a ukrajinských bukových pralesov do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO schválil jeho Výbor 28. júna 2007 v novozélandskom meste Christchurch. Spomínané územia lesov spod Karpát sa tak stali súčasťou zoznamu 878 najvýznamnejších lokalít, ktoré sa nachádzajú v 145 krajinách sveta.
Prales je človekom nenarušený alebo len málo narušený prírodný les, ktorý predstavuje vrchol prírodného ekosystému. Do dnešných dní sa v Európe zachovala len nepatrná časť takýchto území, pre ktoré je typická pestrosť živočíšnych a rastlinných druhov.
Súčasťou ekosystému karpatských bukových pralesov sú napríklad zubačka žliazkatá, zvonček hrubokoreňový či ľalia zlatohlavá. Sú zároveň domovom vzácneho hmyzu - fúzačov, mloka karpatského, salamandry škvrnitej, vretenice severskej, viacerých druhov ďatľov, bociana čierneho, sovy dlhochvostej a mnohých ďalších operencov.
"Žije tu, samozrejme, srnčia a jelenia zver, zo šeliem rys ostrovid, vlk dravý, mačka divá a medveď hnedý. Ďalším z pôvodných druhov karpatskej fauny je aj zubor hrivnatý," doplnila Buraľová. Na našom území žije zubor vo voľnej prírode v súčasnosti iba na severovýchode Slovenska.
Buraľová ďalej uviedla, že karpatské pralesy sú významné aj z pohľadu celosvetovej - genetickej banky buka. "Toto územie sa pýši stromami rekordných rozmerov. Rastú tam jedince s mimoriadnou hrúbkou a kmeňmi siahajúcimi až do výšky 58 metrov, čo je najväčšia nameraná výška buka v celosvetovom meradle."
