Vzácne knižničné fondy archivári predstavili verejnosti počas nedávneho Dňa otvorených dverí.
Autor TASR
Kremnica 5. júla (TASR) - Fondy Štátneho archívu v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica sa rozšírili o ďalšie unikátne zbierky. Kremnickým archivárkam sa podarilo do novo zrekonštruovaných priestorov umiestniť historické knižničné fondy mesta Kremnica, ktoré pozostávajú z tisícok exemplárov. Prevažnú časť týchto fondov tvorí bývalá knižnica františkánov, ktorí v meste zastávali významné postavenie už od 50. rokov 17. storočia.
Vedúca kremnického archívu Valéria Solčániová pre TASR uviedla, že historické fondy mesta Kremnica tvorí 10.404 zväzkov z Františkánskej knižnice, približne 1400 zväzkov gymnaziálnej knižnice a okolo 1200 zväzkov z mestskej knižnice. Ich revízia, sťahovanie a uloženie do priestorov archívu bolo náročné a trvalo približne rok. Knihy, časopisy a rukopisy, z ktorých niektoré majú aj stovky rokov, sťahovali podľa Solčániovej na trikrát.
Za mimoriadne hodnotnú považujú archivárky práve Františkánsku knižnicu, ktorej počiatky siahajú až do čias príchodu tejto rehole do mesta. Za jej vznikom v roku 1739 stojí podľa Solčániovej gvardián františkánov Urban Fridrich. Obsahuje podľa nej knihy rôzneho charakteru, okrem náboženských, sa tu nachádzajú aj knihy s humanitným a vedeckým zameraním. Písané sú v rôznych jazykoch.
"Táto knižnica bola uchovaná v tzv. malej františkánskej bašte až do roku 1929 a v tomto roku ju presťahovali za pátra Libora Matoška na prvé poschodie južnej časti kláštora," priblížila Solčániová. Za múrmi kláštora tieto knižničné zbierky pobudli až do 50. rokov minulého storočia, kedy boli na našom území rehoľné rády systematicky likvidované.
O jej záchranu po týchto udalostiach sa pričinil mestský archivár Teodor Lamoš, ktorý ju vyhlásil za majetok mestského archívu. V súčasnosti sú fondy majetkom štátu, najstaršia časť z nich, pochádzajúca zo 16. storočia, sa nachádza v Slovenskej národnej knižnici. Ostatné boli od 90. rokov minulého storočia uchovávané v Bellovom dome v Kremnici, ktorý je majetkom mesta. V týchto nevyhovujúcich priestoroch neboli využívané, čo bolo hlavným podnetom pre ich sťahovanie do priestorov archívu.
Vzácna zbierka, ktorá obohatila kremnický archív, je podľa Solčániovej zaujímavá z viacerých hľadísk. Knihy sú zaujímavé nielen po obsahovej stránke, ale aj ich historickým spracovaním. Ich presťahovanie do priestorov archívu prinieslo navyše možnosť sprístupniť ich aj pre bádateľov.
Vzácne knižničné fondy archivári predstavili verejnosti počas nedávneho Dňa otvorených dverí. Pri tejto príležitosti pripravili pre verejnosť aj výstavu "Františkáni v Kremnici", ktorá prostredníctvom deviatich vitrín približuje verejnosti rád františkánov. Návštevníci sa vďaka nej dozvedia viac o príchode rádu do mesta, jeho náboženskom živote, ale aj aktivitách, ktoré tu vykonávali. Františkáni boli bohato činní na poli vzdelávania či divadelníctva, venovali sa aj nepočujúcim deťom. Výstavu si v priestoroch archívu môže verejnosť prezrieť až do konca mája budúceho roka.
Vedúca kremnického archívu Valéria Solčániová pre TASR uviedla, že historické fondy mesta Kremnica tvorí 10.404 zväzkov z Františkánskej knižnice, približne 1400 zväzkov gymnaziálnej knižnice a okolo 1200 zväzkov z mestskej knižnice. Ich revízia, sťahovanie a uloženie do priestorov archívu bolo náročné a trvalo približne rok. Knihy, časopisy a rukopisy, z ktorých niektoré majú aj stovky rokov, sťahovali podľa Solčániovej na trikrát.
Za mimoriadne hodnotnú považujú archivárky práve Františkánsku knižnicu, ktorej počiatky siahajú až do čias príchodu tejto rehole do mesta. Za jej vznikom v roku 1739 stojí podľa Solčániovej gvardián františkánov Urban Fridrich. Obsahuje podľa nej knihy rôzneho charakteru, okrem náboženských, sa tu nachádzajú aj knihy s humanitným a vedeckým zameraním. Písané sú v rôznych jazykoch.
"Táto knižnica bola uchovaná v tzv. malej františkánskej bašte až do roku 1929 a v tomto roku ju presťahovali za pátra Libora Matoška na prvé poschodie južnej časti kláštora," priblížila Solčániová. Za múrmi kláštora tieto knižničné zbierky pobudli až do 50. rokov minulého storočia, kedy boli na našom území rehoľné rády systematicky likvidované.
O jej záchranu po týchto udalostiach sa pričinil mestský archivár Teodor Lamoš, ktorý ju vyhlásil za majetok mestského archívu. V súčasnosti sú fondy majetkom štátu, najstaršia časť z nich, pochádzajúca zo 16. storočia, sa nachádza v Slovenskej národnej knižnici. Ostatné boli od 90. rokov minulého storočia uchovávané v Bellovom dome v Kremnici, ktorý je majetkom mesta. V týchto nevyhovujúcich priestoroch neboli využívané, čo bolo hlavným podnetom pre ich sťahovanie do priestorov archívu.
Vzácna zbierka, ktorá obohatila kremnický archív, je podľa Solčániovej zaujímavá z viacerých hľadísk. Knihy sú zaujímavé nielen po obsahovej stránke, ale aj ich historickým spracovaním. Ich presťahovanie do priestorov archívu prinieslo navyše možnosť sprístupniť ich aj pre bádateľov.
Vzácne knižničné fondy archivári predstavili verejnosti počas nedávneho Dňa otvorených dverí. Pri tejto príležitosti pripravili pre verejnosť aj výstavu "Františkáni v Kremnici", ktorá prostredníctvom deviatich vitrín približuje verejnosti rád františkánov. Návštevníci sa vďaka nej dozvedia viac o príchode rádu do mesta, jeho náboženskom živote, ale aj aktivitách, ktoré tu vykonávali. Františkáni boli bohato činní na poli vzdelávania či divadelníctva, venovali sa aj nepočujúcim deťom. Výstavu si v priestoroch archívu môže verejnosť prezrieť až do konca mája budúceho roka.