Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pacient je po ťažkom priebehu ochorenia COVID-19 vyčerpaný a po dlhodobom ležaní nezvláda často ani základné úkony.
Autor TASR
Košice 1. marca (TASR) – Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP) Košice pripravila sériu inštruktážnych videí zameraných na rehabilitáciu pacientov v domácom prostredí po prekonaní ochorenia COVID-19. Ako TASR informovala hovorkyňa nemocnice Monika Krišková, u viacerých po infekcii pretrvávajú rôzne následky, ide o tzv. syndróm Post COVID-19.
Pacient je po ťažkom priebehu ochorenia COVID-19 vyčerpaný a po dlhodobom ležaní nezvláda často ani základné úkony ako posadiť sa, postaviť sa, najesť sa, obliecť sa, ísť na toaletu. Podľa primárky Oddelenia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Miriam Dziakovej celkové fyzické cvičenia zlepšujú kondíciu pacienta, jeho výkonnosť, a tým prispievajú k zvládaniu bežných denných aktivít. „Ponúkame preto úplne jednoduché cviky, dýchaciu gymnastiku, nácvik chôdze aj s pomôckami. Na začiatku ako prvotná rehabilitácia to môže veľmi pomôcť,“ vysvetlila. Pripomenula, že rôzne pomôcky možno pacientovi predpísať elektronicky a sú plne hradené zo zdravotného poistenia.
Cvičenie podľa nej pomáha aj v boji proti depresii, ktorú pacienti po ťažkom ochorení môžu mať. Dýchacia gymnastika je zas potrebná po prekonaní ochorenia dýchacích ciest alebo zápalu pľúc, či po intubovaní. „Nácvik správneho stereotypu dýchania je potrebný pre zlepšenie celkového prekrvenia. Využíva sa aj na polohovanie pacienta, ktoré uľahčuje dýchanie a pomáha drenáži dýchacích ciest,“ dodala Dziaková.
UNLP uvádza, že podľa austrálskej štúdie až 56 percent pacientov vykazovalo poškodenie pľúc aj tri mesiace po vyliečení ochorenia COVID-19. Podľa ďalších štúdií 76 percent pacientov bojuje s následkami ešte minimálne pol roka. Ako uviedol prednosta Kliniky pneumológie a ftizeológie (KPaF) Pavol Joppa, rehabilitácia sa začína už na lôžku hospitalizovaného pacienta. „V zásade je to veľmi silný nástroj, ktorý pomôže zabrániť vzniku nepriaznivých zmien na pľúcach a podporí hojenie pľúc v maximálne miere. V ľahších prípadoch očakávame, že sa pacient vylieči až do bežného stavu, ako bol pred ochorením,“ povedal.
Nemocnica radí pacientom po ťažkých pneumóniách súvisiacich s ochorením COVID-19 pokračovať v rehabilitácii aj ambulantne. Pľúcni lekári odporúčajú aj následnú možnosť liečenia v sanatóriách či kúpeľoch. „Pacienti po pľúcnej pneumónii majú v prvom rade jazvy na pľúcach, ide o fibrotické zmeny, pľúca sú stiahnuté, môžu byť znížené objemy pľúcnych krídel, môžu byť stiahnuté. Je potrebné všetko rozcvičiť. Na to, ako máme správne dýchať, prídeme až keď túto schopnosť stratíme, až keď sa nevieme nadýchnuť,“ vysvetlila pľúcna lekárka z KPaF Ingrid Libáková.
Všetky video ukážky ako rehabilitovať v domácom prostredí s pacientom so syndrómom Post COVID-19 sú zverejnené na YouTube kanáli UNLP Košice.
Pacient je po ťažkom priebehu ochorenia COVID-19 vyčerpaný a po dlhodobom ležaní nezvláda často ani základné úkony ako posadiť sa, postaviť sa, najesť sa, obliecť sa, ísť na toaletu. Podľa primárky Oddelenia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Miriam Dziakovej celkové fyzické cvičenia zlepšujú kondíciu pacienta, jeho výkonnosť, a tým prispievajú k zvládaniu bežných denných aktivít. „Ponúkame preto úplne jednoduché cviky, dýchaciu gymnastiku, nácvik chôdze aj s pomôckami. Na začiatku ako prvotná rehabilitácia to môže veľmi pomôcť,“ vysvetlila. Pripomenula, že rôzne pomôcky možno pacientovi predpísať elektronicky a sú plne hradené zo zdravotného poistenia.
Cvičenie podľa nej pomáha aj v boji proti depresii, ktorú pacienti po ťažkom ochorení môžu mať. Dýchacia gymnastika je zas potrebná po prekonaní ochorenia dýchacích ciest alebo zápalu pľúc, či po intubovaní. „Nácvik správneho stereotypu dýchania je potrebný pre zlepšenie celkového prekrvenia. Využíva sa aj na polohovanie pacienta, ktoré uľahčuje dýchanie a pomáha drenáži dýchacích ciest,“ dodala Dziaková.
UNLP uvádza, že podľa austrálskej štúdie až 56 percent pacientov vykazovalo poškodenie pľúc aj tri mesiace po vyliečení ochorenia COVID-19. Podľa ďalších štúdií 76 percent pacientov bojuje s následkami ešte minimálne pol roka. Ako uviedol prednosta Kliniky pneumológie a ftizeológie (KPaF) Pavol Joppa, rehabilitácia sa začína už na lôžku hospitalizovaného pacienta. „V zásade je to veľmi silný nástroj, ktorý pomôže zabrániť vzniku nepriaznivých zmien na pľúcach a podporí hojenie pľúc v maximálne miere. V ľahších prípadoch očakávame, že sa pacient vylieči až do bežného stavu, ako bol pred ochorením,“ povedal.
Nemocnica radí pacientom po ťažkých pneumóniách súvisiacich s ochorením COVID-19 pokračovať v rehabilitácii aj ambulantne. Pľúcni lekári odporúčajú aj následnú možnosť liečenia v sanatóriách či kúpeľoch. „Pacienti po pľúcnej pneumónii majú v prvom rade jazvy na pľúcach, ide o fibrotické zmeny, pľúca sú stiahnuté, môžu byť znížené objemy pľúcnych krídel, môžu byť stiahnuté. Je potrebné všetko rozcvičiť. Na to, ako máme správne dýchať, prídeme až keď túto schopnosť stratíme, až keď sa nevieme nadýchnuť,“ vysvetlila pľúcna lekárka z KPaF Ingrid Libáková.
Všetky video ukážky ako rehabilitovať v domácom prostredí s pacientom so syndrómom Post COVID-19 sú zverejnené na YouTube kanáli UNLP Košice.
