Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zo železničnej stanice v Poprade odišiel 25. marca 1942 po 20. hodine prvý vlak plný stoviek žien a dievčat z regiónu do koncentračného tábora v Poľsku
Autor TASR
Poprad 25. marca (TASR) – Na popradskej železničnej stanici si v pondelok popoludní pri príležitosti 77. výročia prvého transportu židovských žien a dievčat do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau uctili pamiatku obetí holokaustu. Ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD) pri tejto príležitosti pripomenula, že živých pamätníkov týchto tragických historických udalostí je čoraz menej.
„Kolobeh života je taký, že onedlho nebude už nik z nich nažive, ostanú len betónové a mramorové pamätníky. Je na nás, aby sme malé deti a mladých ľudí učili o tom, čo sa vlastne udialo, prečo by mali vedieť o tejto histórií a prečo by mali chodiť napríklad do múzeí. Aby vedeli, čo bolo ľudské utrpenie, aby sa dokázali v čase, keď to bude nutné, proti tomu postaviť a zabrániť, aby sa niečo také zopakovalo,“ skonštatovala ministerka. Dodala, že na takéto i podobné miesta by mali ľudia chodiť častejšie a uctiť si obete hrozných činov z minulosti.
Veľvyslanec Izraela na Slovensku Zvi Aviner Vapni vo svojom príhovore v Poprade upozornil, že hrozba podobných udalostí je tu aj dnes, keď na svete, ale aj na Slovensku narastá vlna extrémizmu. „Dnes tu nestojíme len preto, aby sme nezabudli, ale aby sme si to pripomenuli. Myslím hlavne na mladú generáciu v tejto krajine, ktorej musíme poslať toto posolstvo,“ zdôraznil Aviner Vapni. Myslí si, že mladí ľudia na Slovensku nevedia dostatok informácií o holokauste a dôsledkoch druhej svetovej vojny, ba dokonca mnohí ignorujú minulosť.
Podľa neho to dokazujú aj výsledky prvého kola prezidentských volieb. „V ňom odovzdalo 25 percent Slovákov hlas kandidátom, ktorí majú antisemitské prejavy, prípadne popierajú holokaust. Toto by mal byť pre nás akýsi alarm,“ pripomenul izraelský veľvyslanec s tým, že každá investícia do vzdelávania je investíciou do budúcnosti.
Zo železničnej stanice v Poprade odišiel 25. marca 1942 po 20. hodine prvý vlak plný stoviek žien a dievčat z regiónu do koncentračného tábora v Poľsku. Boli pritom presvedčené o tom, že idú na miesto, kde budú pracovať a začnú nový život. Nacisti chceli najprv mladé ženy vo veku nad 18 rokov, to im však nestačilo a do Auschwitzu tak putovali aj mladšie dievčatá. Mnohé z nich sa domov nikdy nevrátili.
„Nacisti týmito činmi klesli na najnižšiu priečku ľudskosti. Mal by si túto skutočnosť uvedomiť celý svet. Nastal tu veľmi špecifický prípad genocídy, genocídy absolútnej, globálnej, čisto ideologickej, a ako ja zvýrazňujem, mohla by sa opakovať. Nie v tej istej podobe, ale možno vo veľmi blízkej. Neexistuje spôsob, ako určiť, kto budú nabudúce Židia a kto vrahovia. Táto hrozba je univerzálna,“ zdôraznil na záver riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan.
„Kolobeh života je taký, že onedlho nebude už nik z nich nažive, ostanú len betónové a mramorové pamätníky. Je na nás, aby sme malé deti a mladých ľudí učili o tom, čo sa vlastne udialo, prečo by mali vedieť o tejto histórií a prečo by mali chodiť napríklad do múzeí. Aby vedeli, čo bolo ľudské utrpenie, aby sa dokázali v čase, keď to bude nutné, proti tomu postaviť a zabrániť, aby sa niečo také zopakovalo,“ skonštatovala ministerka. Dodala, že na takéto i podobné miesta by mali ľudia chodiť častejšie a uctiť si obete hrozných činov z minulosti.
Veľvyslanec Izraela na Slovensku Zvi Aviner Vapni vo svojom príhovore v Poprade upozornil, že hrozba podobných udalostí je tu aj dnes, keď na svete, ale aj na Slovensku narastá vlna extrémizmu. „Dnes tu nestojíme len preto, aby sme nezabudli, ale aby sme si to pripomenuli. Myslím hlavne na mladú generáciu v tejto krajine, ktorej musíme poslať toto posolstvo,“ zdôraznil Aviner Vapni. Myslí si, že mladí ľudia na Slovensku nevedia dostatok informácií o holokauste a dôsledkoch druhej svetovej vojny, ba dokonca mnohí ignorujú minulosť.
Podľa neho to dokazujú aj výsledky prvého kola prezidentských volieb. „V ňom odovzdalo 25 percent Slovákov hlas kandidátom, ktorí majú antisemitské prejavy, prípadne popierajú holokaust. Toto by mal byť pre nás akýsi alarm,“ pripomenul izraelský veľvyslanec s tým, že každá investícia do vzdelávania je investíciou do budúcnosti.
Zo železničnej stanice v Poprade odišiel 25. marca 1942 po 20. hodine prvý vlak plný stoviek žien a dievčat z regiónu do koncentračného tábora v Poľsku. Boli pritom presvedčené o tom, že idú na miesto, kde budú pracovať a začnú nový život. Nacisti chceli najprv mladé ženy vo veku nad 18 rokov, to im však nestačilo a do Auschwitzu tak putovali aj mladšie dievčatá. Mnohé z nich sa domov nikdy nevrátili.
„Nacisti týmito činmi klesli na najnižšiu priečku ľudskosti. Mal by si túto skutočnosť uvedomiť celý svet. Nastal tu veľmi špecifický prípad genocídy, genocídy absolútnej, globálnej, čisto ideologickej, a ako ja zvýrazňujem, mohla by sa opakovať. Nie v tej istej podobe, ale možno vo veľmi blízkej. Neexistuje spôsob, ako určiť, kto budú nabudúce Židia a kto vrahovia. Táto hrozba je univerzálna,“ zdôraznil na záver riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan.
