Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Urbanovu spolu s Dómom sv. Alžbety a Kaplnkou sv. Michala ju v roku 1970 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
Autor TASR
Košice 18. apríla (TASR) – Po rekonštrukcii Dómu sv. Alžbety a Kaplnky sv. Michala v centre Košíc je teraz prioritou susedná zvonica gotickej katedrály. "Plánom je obnova kompletnej Urbanovej veže rozdelená na dve etapy - exteriér a interiér," uviedla pre TASR projektová manažérka neziskovej organizácie Perly gotickej cesty Mária Bartková.
Náklady v prvej etape sa odhadujú na zhruba milión eur. Nezisková organizácia sa uchádza o financie z eurofondov v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Maďarsko. Partnerom projektu je rímskokatolícka farnosť v maďarskom Sárospataku. "Rozhodnutie sa predpokladá odhadom v júni 2017, realizácia hneď po rozhodnutí, ktorá sa začína verejným obstarávaním na dodávateľa stavebných prác," konštatovala Bartková. Obsahom projektu je popri obnove exteriéru Urbanovej veže aj spracovanie architektonického projektu obnovy interiéru či odborná konferencia o cirkevnom turizme.
Na Urbanovej veži sa podľa správcu Farnosti sv. Alžbety a riaditeľa organizácie Perly gotickej cesty Františka Šándora nepriaznivo odrazili poveternostné vplyvy. Problémom je pritom aj použitie škridiel na rímsach. "Keď sa škridla uvoľní a padá dole, tak rozbíja škridle na arkádovej ochodzi, a tým spôsobuje ďalšie škody," uviedol. Projekt rieši aj túto stránku.
Obnovená veža má podľa Šándora ešte viac zatraktívniť centrum mesta pri katedrále a pritiahnuť turistov. "Budeme to stále ladiť do tej muzeálnej podoby, aby sme mohli ďalej skvalitniť cestovný ruch," dodal.
Urbanovu vežu postavili na prelome 14. a 15. storočia ako zvonicu v tom čase rozostavaného dómu v gotickom štýle, neskôr získala renesančnú podobu. Spolu s Dómom sv. Alžbety a Kaplnkou sv. Michala ju v roku 1970 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
Náklady v prvej etape sa odhadujú na zhruba milión eur. Nezisková organizácia sa uchádza o financie z eurofondov v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Maďarsko. Partnerom projektu je rímskokatolícka farnosť v maďarskom Sárospataku. "Rozhodnutie sa predpokladá odhadom v júni 2017, realizácia hneď po rozhodnutí, ktorá sa začína verejným obstarávaním na dodávateľa stavebných prác," konštatovala Bartková. Obsahom projektu je popri obnove exteriéru Urbanovej veže aj spracovanie architektonického projektu obnovy interiéru či odborná konferencia o cirkevnom turizme.
Na Urbanovej veži sa podľa správcu Farnosti sv. Alžbety a riaditeľa organizácie Perly gotickej cesty Františka Šándora nepriaznivo odrazili poveternostné vplyvy. Problémom je pritom aj použitie škridiel na rímsach. "Keď sa škridla uvoľní a padá dole, tak rozbíja škridle na arkádovej ochodzi, a tým spôsobuje ďalšie škody," uviedol. Projekt rieši aj túto stránku.
Obnovená veža má podľa Šándora ešte viac zatraktívniť centrum mesta pri katedrále a pritiahnuť turistov. "Budeme to stále ladiť do tej muzeálnej podoby, aby sme mohli ďalej skvalitniť cestovný ruch," dodal.
Urbanovu vežu postavili na prelome 14. a 15. storočia ako zvonicu v tom čase rozostavaného dómu v gotickom štýle, neskôr získala renesančnú podobu. Spolu s Dómom sv. Alžbety a Kaplnkou sv. Michala ju v roku 1970 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
