Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Regióny

Urpín opísal aj M. Bel, v útrobách skrýva jaskyne a protiatómový kryt

Banská Bystrica, archívna snímka. Foto: TASR/Jozef Ďurník

Na Urpín sa dá dostať od tzv. malej železničnej stanice v centre mesta.

Banská Bystrica 18. januára (TASR) – Keď sa povie mesto pod Urpínom, takmer každému je jasné, že ide o Banskú Bystricu. Slovné spojenie s dominantným vrchom je synonymom pomenovania krajskej metropoly. Názov je starobylý a nemá jednoznačné vysvetlenie. Dal však meno organizáciám či produktom z tohto mesta a podľa neho sa napríklad volá folklórny súbor, hotel, ale aj pivo.

„Po prvý raz sa týmto menom označil Urpín už pred vyše 700 rokmi v roku 1287 pri vytýčení hraníc medzi Radvaňou a Banskou Bystricou. Hranicu na jeho úpätí predstavovalo skalné bralo nazvané Havrania skala, ktoré možno vidieť ešte aj dnes oproti McDonald's. Ľudia z nemeckých krajín, ktorí prišli do Bystrice, pomenovali náš vrch podľa rieky Hron Hronským vrchom, po nemecky Gran-Berg,“ hovorí banskobystrický historik Vladimír Sklenka.

Urpín bol vždy symbolom mesta a pred 300 rokmi ho opísal polyhistor a vedec svetového mena Matej Bel, ktorý mal vrúcny vzťah k Banskej Bystrici, kde strávil študentské roky a vyučoval tam. „Veľmi veľa pôvabu uštedruje vrch Urpín, týčiaci sa za Hronom nad mestom, a preto ho Nemci nazývajú Gran-Berg. Keď sa tomuto vrchu zapáčilo zahaliť sa zeleňou stromov od brehov plynúceho Hrona až po najvyšší vrchol, bolo možné naň vystúpiť aj zo strany mesta, hoci je z tejto strany značne strmý," konštatuje historik. "A človek neľutoval námahy, ak sa mu z jeho vrcholu naskytol pohľad na blízke údolia. Ani samý vrch, hocako vysoký, nie je celkom neúrodný, keďže na východnej a južnej strane sa mierne zvažuje a prináša plody. Tu je postavená kalvária rímskokatolíkov so zastaveniami krížovej cesty, navštevovaná najväčšmi vtedy, keď sa uctieva pamiatka smrti nášho pána Ježiša Krista.“

Podľa Sklenku Banská Bystrica bola od stredoveku mestom školstva, kde študenti radi objavovali krásy okolia. Preto neprekvapí, že práve oni objavili dve jaskyne, a to už pred vyše 200 rokmi.

O jaskyniach na Urpíne sa písalo vo vtedajších novinách Rakúskej monarchie. Istý študent v roku 1805 napísal: „V útrobách vrchu Urpín sa nachádzajú dve síce malé, ale veľmi pozoruhodné kvapľové jaskyne. Ako chlapec som so svojím kamarátom zo školy často do nich vchádzal a skúmal ich, ale viac ako 15 metrov ísť hlbšie mi moje búchajúce srdce nedovolilo. Nakoniec považujem za povinnosť uverejniť pre tých, ktorí budú skúmať toto okolie, že vchod do jednej z týchto jaskýň sa nachádza na úpätí vrchu Urpín pri Iliaši.“

Na Urpín sa dá dostať od tzv. malej železničnej stanice v centre mesta. Náučný chodník, označovaný za „kľukatý stupák“, má dĺžku asi 3,6 kilometra. Volá sa Serpentíny Urpín a obsahuje 13 zastávok, na ktorých turisti pútavou formou spoznávajú, aká flóra a fauna sa tam vyskytuje. „Sprievodcom“ je maskot – pavúk Stepníček. Je to druh pavúka Stepníka červeného, ktorý sa v minulosti nachádzal práve v tejto lokalite a patril medzi unikáty.

Menej náročná trasa vedie od časti mesta Uhlisko, kde návštevníci uvidia obnovenú kalváriu zo 17. storočia, spoznajú Kostol povýšenia Svätého kríža, ktorý spravujú Bosí karmelitáni, a na vrchole kopca ich čaká Hvezdáreň na Vartovke. Pôvodne bola strážnou vežou, ktorú postavili v roku 1582 v čase tureckých nájazdov.

Ako dodáva Sklenka, v druhej polovici 20. storočia sa uvažovalo aj o vybudovaní lanovky na Urpín. Miestni vedia aj to, že v útrobách vrchu bol v 60. rokoch 20. storočia vybudovaný protiatómový kryt pre 600 osôb.