R. Raši namietal na neústavnosť a nezákonnosť krajských volieb košického župana, ktoré sa konali vlani v novembri.
Autor TASR
Košice 29. júla (TASR) – Ústavný súd (ÚS) SR zatiaľ stále nerozhodol o volebnej sťažnosti neúspešného kandidáta na predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) Richarda Rašiho (Smer-SD). Ten namietal neústavnosť a nezákonnosť krajských volieb košického župana, ktoré sa konali vlani v novembri. ÚS SR 31. januára jeho ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie, zároveň však toto konanie prerušil.
Vo voľbách predsedu KSK 4. novembra 2017 uspel Rastislav Trnka (KDH, SaS, OĽaNO, NOVA, ŠANCA), ktorý porazil Rašiho tesným rozdielom 875 hlasov. Bývalý košický primátor a súčasný vicepremiér SR pre investície a informatizáciu Raši okrem sťažnosti na ÚS podal aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb. ÚS podľa odôvodnenia prerušil konanie vo veci ústavnej sťažnosti do prešetrenia tohto trestného oznámenia. Polícia v kauze stále vedie trestné stíhanie.
"Termín rozhodovania o merite veci doposiaľ vytýčený nebol," potvrdila tento týždeň pre TASR Ivana Vilinská z tlačového odboru Kancelárie ÚS. Ústavnú sťažnosť podal Raši na základe podnetu člena okrskovej volebnej komisie v obci Zemplínska Široká v okrese Michalovce. Vo voľbách tam mal získať 88 platných hlasov, avšak v oficiálnych výsledkoch zverejnených Štatistickým úradom (ŠÚ) SR nedostal ani jeden platný hlas. Nesprávny počet hlasov bol uvedený už v zápisnici okrskovej volebnej komisie. Pre chybu získal 88 hlasov ďalší neúspešný kandidát, primátor Kráľovského Chlmca Karol Pataky (Most-Híd).
"Minimálne v 88 prípadoch tak došlo k porušeniu ústavou garantovaného volebného práva občanov nášho kraja. Mohlo k tomu dôjsť omylom, ale teoreticky možný je aj úmysel," uviedol pre TASR vo februári Raši. K podobným nezrovnalostiam podľa neho mohlo dôjsť aj v iných okrskoch. Poukázal tiež na neobvykle vysoký podiel neplatných hlasov pre voľby predsedu KSK v porovnaní s inými krajmi. V okresoch Košického kraja mimo mesta Košice bolo vo voľbách predsedu až 8,54 percenta neplatných hlasov (9549), pričom počet takýchto hlasov v ostatných regiónoch Slovenska dosahoval len tri percentá. V tých istých voľbách bolo pre voľby poslancov zastupiteľstva KSK neplatných len 2,79 percenta. "Ako to, že pri voľbe predsedu, ktorá prebiehala súčasne, ich bolo trikrát viac? Na to nemáme vysvetlenie," konštatoval sťažovateľ. V ústavnej sťažnosti žiadal vyhlásiť novembrové voľby predsedu KSK za neplatné.
ÚS v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že počet neplatných hlasov vo voľbách predsedu KSK je v porovnaní so zvyškom Slovenska neobvyklý až extrémne vysoký. Ešte neobvyklejší a nevysvetliteľne vysoký je podľa súdu tento počet vo volebných obvodoch päť až 11. Množstvo neplatných hlasov je neobvyklé aj v porovnaní so súčasne prebiehajúcimi voľbami krajských poslancov. "Uvedené nezrovnalosti sú takého rozsahu, že jednoznačne mohli mať vplyv na výsledky volieb predsedu KSK. V prípade, že by došlo k organizovanému ovplyvňovaniu volieb, tak výsledky tejto machinácie by sa mohli vo volebných výsledkoch prejaviť veľmi podobnými anomáliami a nezrovnalosťami," konštatoval ÚS.
Trestné oznámenie Rašiho bolo podľa polície prešetrené, pričom sa zistilo, že došlo k pochybeniu pri sčítavaní hlasov. V tejto súvislosti bolo začaté trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda. Táto trestná vec bola ukončená postúpením veci podľa paragrafu 214 odsek 1 Trestného poriadku. Podľa neho prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.
"Počas vyšetrovania tejto trestnej veci vyšli najavo také skutočnosti, na základe ktorých bolo dňa 15. marca 2018 začaté nové trestné stíhanie, ktoré vykonáva vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach pre podozrenie z prečinu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda. V danej veci sa vykonávajú procesné úkony a vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie vyšetrovateľ PZ nedal súhlas na zverejnenie ďalších informácií," uviedla pre TASR košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová.
Vo voľbách predsedu KSK 4. novembra 2017 uspel Rastislav Trnka (KDH, SaS, OĽaNO, NOVA, ŠANCA), ktorý porazil Rašiho tesným rozdielom 875 hlasov. Bývalý košický primátor a súčasný vicepremiér SR pre investície a informatizáciu Raši okrem sťažnosti na ÚS podal aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb. ÚS podľa odôvodnenia prerušil konanie vo veci ústavnej sťažnosti do prešetrenia tohto trestného oznámenia. Polícia v kauze stále vedie trestné stíhanie.
"Termín rozhodovania o merite veci doposiaľ vytýčený nebol," potvrdila tento týždeň pre TASR Ivana Vilinská z tlačového odboru Kancelárie ÚS. Ústavnú sťažnosť podal Raši na základe podnetu člena okrskovej volebnej komisie v obci Zemplínska Široká v okrese Michalovce. Vo voľbách tam mal získať 88 platných hlasov, avšak v oficiálnych výsledkoch zverejnených Štatistickým úradom (ŠÚ) SR nedostal ani jeden platný hlas. Nesprávny počet hlasov bol uvedený už v zápisnici okrskovej volebnej komisie. Pre chybu získal 88 hlasov ďalší neúspešný kandidát, primátor Kráľovského Chlmca Karol Pataky (Most-Híd).
"Minimálne v 88 prípadoch tak došlo k porušeniu ústavou garantovaného volebného práva občanov nášho kraja. Mohlo k tomu dôjsť omylom, ale teoreticky možný je aj úmysel," uviedol pre TASR vo februári Raši. K podobným nezrovnalostiam podľa neho mohlo dôjsť aj v iných okrskoch. Poukázal tiež na neobvykle vysoký podiel neplatných hlasov pre voľby predsedu KSK v porovnaní s inými krajmi. V okresoch Košického kraja mimo mesta Košice bolo vo voľbách predsedu až 8,54 percenta neplatných hlasov (9549), pričom počet takýchto hlasov v ostatných regiónoch Slovenska dosahoval len tri percentá. V tých istých voľbách bolo pre voľby poslancov zastupiteľstva KSK neplatných len 2,79 percenta. "Ako to, že pri voľbe predsedu, ktorá prebiehala súčasne, ich bolo trikrát viac? Na to nemáme vysvetlenie," konštatoval sťažovateľ. V ústavnej sťažnosti žiadal vyhlásiť novembrové voľby predsedu KSK za neplatné.
ÚS v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že počet neplatných hlasov vo voľbách predsedu KSK je v porovnaní so zvyškom Slovenska neobvyklý až extrémne vysoký. Ešte neobvyklejší a nevysvetliteľne vysoký je podľa súdu tento počet vo volebných obvodoch päť až 11. Množstvo neplatných hlasov je neobvyklé aj v porovnaní so súčasne prebiehajúcimi voľbami krajských poslancov. "Uvedené nezrovnalosti sú takého rozsahu, že jednoznačne mohli mať vplyv na výsledky volieb predsedu KSK. V prípade, že by došlo k organizovanému ovplyvňovaniu volieb, tak výsledky tejto machinácie by sa mohli vo volebných výsledkoch prejaviť veľmi podobnými anomáliami a nezrovnalosťami," konštatoval ÚS.
Trestné oznámenie Rašiho bolo podľa polície prešetrené, pričom sa zistilo, že došlo k pochybeniu pri sčítavaní hlasov. V tejto súvislosti bolo začaté trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda. Táto trestná vec bola ukončená postúpením veci podľa paragrafu 214 odsek 1 Trestného poriadku. Podľa neho prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.
"Počas vyšetrovania tejto trestnej veci vyšli najavo také skutočnosti, na základe ktorých bolo dňa 15. marca 2018 začaté nové trestné stíhanie, ktoré vykonáva vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach pre podozrenie z prečinu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda. V danej veci sa vykonávajú procesné úkony a vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie vyšetrovateľ PZ nedal súhlas na zverejnenie ďalších informácií," uviedla pre TASR košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová.