Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rok 2015 sa bude podľa starostu niesť v duchu 380. výročia obce. „Máme pripravené rôzne podujatia, kde si chceme priblížiť históriu našej obce," povedal starosta obce Juraj Hlavatý.
Autor TASR
Zborov nad Bystricou 18. apríla (TASR) – Vznik kysuckej obce Zborov nad Bystricou je spojený s valašskou kolonizáciou, pričom prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1635.
V roku 1749 založili v obci po slovensky písanú knihu "Protokolov" v koženej väzbe, z ručného papiera. „Obsahuje rôzne záznamy pozostalostí, zmluvy pokonania, spory. Podľa obecnej kroniky bol prvý protokol zapísaný 20. apríla 1779 až za richtárstva Michala Podoláka. Prvým richtárom bol podľa knihy protokolov Ján Murgaš v roku 1775, posledným Ján Mitka. Do roku 1940 ich bolo 29. V roku 1843 nachádzame v knihe popis vena, ktoré mladuchy prinášali do domu ženícha. Veno pozostávalo z kravy, jalovice, volca alebo oviec, z obilia a z niekoľkých vriec zemiakov. Do knihy protokolov sa zapisovalo do roku 1864,“ priblížil knihu Protokolov starosta obce Juraj Hlavatý.
Pripomenul, že Zborov nad Bystricou patril najskôr strečnianskemu panstvu, no v 17. storočí zhruba na 15 rokov aj priamo mestu Žilina. Potom však znovu strečnianskemu panstvu. V roku 1712 zanechal správu o obyvateľoch Zborova urbár. Okrem usadlosti šoltýsa tu bolo 18 sedliackych usadlostí. Žilo v nich 88 sedliakov a 17 želiarov s rodinami. Hlavným spôsobom obživy bolo poľnohospodárstvo, najmä pastierstvo. Spolu sa tu chovalo 100 volov, 225 dojných kráv, 98 jalovíc, 71 býčkov, 96 jalovičiek, 282 oviec, v dedine však nebolo ani jedného koňa. Na polia sa mohlo vysiať 473 korcov obilia a z lúk sa mohlo skosiť 64 vozov sena. Dostatok lesov poskytoval množstvo dreva na spracovanie. Obyvatelia Zborova boli ako poddaní Strečnianskeho panstva zaviazaní určitými povinnosťami. Platili cenzus 235 zlatých aj 80 denárov, zemepánovi dávali maslo i dávky z dobytka. Šoltýs namiesto furmančenia platil 12 denárov, za mlyn, ktorý užíval, platil šesť denárov.
Rok 2015 sa bude podľa starostu niesť v duchu 380. výročia obce. „Máme pripravené rôzne podujatia, kde si chceme priblížiť históriu našej obce. Či už z pohľadu výrobkov, výpovedí, artefaktov. A aj kultúrne podujatia, zvyky a tradície, ktoré nám tu predkovia zanechali,“ dodal Hlavatý.
V roku 1749 založili v obci po slovensky písanú knihu "Protokolov" v koženej väzbe, z ručného papiera. „Obsahuje rôzne záznamy pozostalostí, zmluvy pokonania, spory. Podľa obecnej kroniky bol prvý protokol zapísaný 20. apríla 1779 až za richtárstva Michala Podoláka. Prvým richtárom bol podľa knihy protokolov Ján Murgaš v roku 1775, posledným Ján Mitka. Do roku 1940 ich bolo 29. V roku 1843 nachádzame v knihe popis vena, ktoré mladuchy prinášali do domu ženícha. Veno pozostávalo z kravy, jalovice, volca alebo oviec, z obilia a z niekoľkých vriec zemiakov. Do knihy protokolov sa zapisovalo do roku 1864,“ priblížil knihu Protokolov starosta obce Juraj Hlavatý.
Pripomenul, že Zborov nad Bystricou patril najskôr strečnianskemu panstvu, no v 17. storočí zhruba na 15 rokov aj priamo mestu Žilina. Potom však znovu strečnianskemu panstvu. V roku 1712 zanechal správu o obyvateľoch Zborova urbár. Okrem usadlosti šoltýsa tu bolo 18 sedliackych usadlostí. Žilo v nich 88 sedliakov a 17 želiarov s rodinami. Hlavným spôsobom obživy bolo poľnohospodárstvo, najmä pastierstvo. Spolu sa tu chovalo 100 volov, 225 dojných kráv, 98 jalovíc, 71 býčkov, 96 jalovičiek, 282 oviec, v dedine však nebolo ani jedného koňa. Na polia sa mohlo vysiať 473 korcov obilia a z lúk sa mohlo skosiť 64 vozov sena. Dostatok lesov poskytoval množstvo dreva na spracovanie. Obyvatelia Zborova boli ako poddaní Strečnianskeho panstva zaviazaní určitými povinnosťami. Platili cenzus 235 zlatých aj 80 denárov, zemepánovi dávali maslo i dávky z dobytka. Šoltýs namiesto furmančenia platil 12 denárov, za mlyn, ktorý užíval, platil šesť denárov.
Rok 2015 sa bude podľa starostu niesť v duchu 380. výročia obce. „Máme pripravené rôzne podujatia, kde si chceme priblížiť históriu našej obce. Či už z pohľadu výrobkov, výpovedí, artefaktov. A aj kultúrne podujatia, zvyky a tradície, ktoré nám tu predkovia zanechali,“ dodal Hlavatý.
