Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa primátora Kežmarku Jána Ferenčáka sa likvidáciou envirozáťaže skončila nočná mora mesta i rieky Poprad.
Autor TASR
Kežmarok 25. apríla (TASR) - Po takmer troch rokoch oficiálne ukončili práce na likvidácii envirozáťaže v areáli bývalých kasární v Kežmarku. Mesto chce priestor zmeniť na obytnú zónu a vzniknúť by tam malo približne 350 bytov. Likvidačné práce financoval štát a náklady predstavujú sumu 1,6 milióna eur.
"Vyviezli sme celkovo približne 3600 kubických metrov kontaminovaných zemín, plus tam bolo v nadloží zhruba do 2000 kubických metrov zeminy. Kontaminovaná zemina bola čistená, biodegradovaná a vrátená naspäť do výkopu," uviedol počas utorňajšieho brífingu Marek Demko zo spoločnosti, ktorá enviromentálnu záťaž odstraňovala.
Podľa slov Demka počítali s bezproblémovou odťažbou zemín. Pod úrovňou terénu však objavili množstvo betónu a panelov, čím sa predĺžili práce. "Keď sme zišli do nejakého metra pod terén, objavili sme staré základy, veľa betónov, betónového odpadu a panelov. Čiže aj to nám dosť predĺžilo práce, lebo tie betóny rozbíjať kladivom tiež nebolo také jednoduché a hlavne tu boli ešte tri veľké betónové pätky, na ktorých stáli tri komíny," vysvetlil Demko. Ako doplnil, z betónov urobili recyklát, použiteľný materiál. "Betón bol taktiež použitý na zásyp, kde sme 'simulovali' štrkové podložie, čiže recyklovaný betón sme rozprestreli do všetkých troch výkopov približne do hĺbky, kde boli veľké štrkové 'valúny'," doplnil.
Podľa primátora Kežmarku Jána Ferenčáka sa likvidáciou envirozáťaže skončila nočná mora mesta i rieky Poprad. "Kým tu bola záťaž, areál musel byť uzatvorený, nikto nemal do neho prístup, pretože tu hrozila kontaminácia nielen tých, ktorí sa tu pohybovali, ale aj celého životného prostredia," povedal. Areál bývalých kasární čaká podľa jeho slov úplná revitalizácia a jeho zmena na obytnú zónu, čo predstavuje investíciu viac ako 40 miliónov eur.
"Momentálne komunikujeme s vládou SR, máme zámer zúčastniť sa výstavby nájomných bytov. Budovy pôjdu do asanácie. Samozrejme, nie všetky. Chceme zachovať tie pôvodné budovy kasární, kde boli obývacie priestory. To sú tie najstaršie alebo tie najviac hodnotné priestory," priblížil Ferenčák a doplnil, že niektoré budovy patria Prešovskému samosprávnemu kraju, s ktorým komunikujú o tom, či chce na projekte participovať, riešiť zámenu alebo predať.
"Vyviezli sme celkovo približne 3600 kubických metrov kontaminovaných zemín, plus tam bolo v nadloží zhruba do 2000 kubických metrov zeminy. Kontaminovaná zemina bola čistená, biodegradovaná a vrátená naspäť do výkopu," uviedol počas utorňajšieho brífingu Marek Demko zo spoločnosti, ktorá enviromentálnu záťaž odstraňovala.
Podľa slov Demka počítali s bezproblémovou odťažbou zemín. Pod úrovňou terénu však objavili množstvo betónu a panelov, čím sa predĺžili práce. "Keď sme zišli do nejakého metra pod terén, objavili sme staré základy, veľa betónov, betónového odpadu a panelov. Čiže aj to nám dosť predĺžilo práce, lebo tie betóny rozbíjať kladivom tiež nebolo také jednoduché a hlavne tu boli ešte tri veľké betónové pätky, na ktorých stáli tri komíny," vysvetlil Demko. Ako doplnil, z betónov urobili recyklát, použiteľný materiál. "Betón bol taktiež použitý na zásyp, kde sme 'simulovali' štrkové podložie, čiže recyklovaný betón sme rozprestreli do všetkých troch výkopov približne do hĺbky, kde boli veľké štrkové 'valúny'," doplnil.
Podľa primátora Kežmarku Jána Ferenčáka sa likvidáciou envirozáťaže skončila nočná mora mesta i rieky Poprad. "Kým tu bola záťaž, areál musel byť uzatvorený, nikto nemal do neho prístup, pretože tu hrozila kontaminácia nielen tých, ktorí sa tu pohybovali, ale aj celého životného prostredia," povedal. Areál bývalých kasární čaká podľa jeho slov úplná revitalizácia a jeho zmena na obytnú zónu, čo predstavuje investíciu viac ako 40 miliónov eur.
"Momentálne komunikujeme s vládou SR, máme zámer zúčastniť sa výstavby nájomných bytov. Budovy pôjdu do asanácie. Samozrejme, nie všetky. Chceme zachovať tie pôvodné budovy kasární, kde boli obývacie priestory. To sú tie najstaršie alebo tie najviac hodnotné priestory," priblížil Ferenčák a doplnil, že niektoré budovy patria Prešovskému samosprávnemu kraju, s ktorým komunikujú o tom, či chce na projekte participovať, riešiť zámenu alebo predať.
