Artefakty zlatníctva z prostredia stredoslovenských banských miest boli historikmi umenia hodnotené vždy vysoko, a to predovšetkým vďaka kvalite zachovaného pamiatkového fondu.
Autor TASR
Banská Bystrica 11. novembra (TASR) - O historiografii a určovaní pôvodu zlatníckych artefaktov zo stredoslovenskej banskej oblasti v období 18. storočia porozpráva 13. novembra v Thurzovom dome v Banskej Bystrici riaditeľka Ústavu dejín umenia Barbara Hodásová. Prednášku pripravilo Stredoslovenské múzeum (SSM) v rámci výstavy Samuel Libay - majster filigránu. TASR o tom informovala PR manažérka múzea Dana Kurtíková.
Ako Kurtíková uviedla, artefakty zlatníctva z prostredia stredoslovenských banských miest boli historikmi umenia hodnotené vždy vysoko, a to predovšetkým vďaka kvalite zachovaného pamiatkového fondu. V súčasnosti evidujú viaceré solitéry či väčšie kolekcie, ktoré produkovali jednak domáce zlatnícke dielne, no na základe komparatívnych štúdií i nových pramenných materiálov je zrejmé, že na naše územie boli kontinuálne distribuované aj výnimočné importy. Tie dokresľujú elitné prostredie stredoslovenských banských miest v ranom novoveku.
"V prednáške sa pozrieme na otázky typu ako ukotviť konkrétne dielo v súčasnosti sa nachádzajúce na Slovensku v prípade, ak vzniklo mimo tohto územia, no pri hlbšom výskume sa ozrejmí, že vzniklo na priamu objednávku a s presnými požiadavkami tamojších donátorov. Rovnako si povieme aj to, čo v situácii, ak je konkrétne dielo prácou domáceho či dokonca 'slovenského' autora, no vzápätí ním bol obdarovaný panovník alebo vysoký cirkevný predstaviteľ a až doteraz sa nachádzalo mimo územia Slovenska," priblížila historička umenia Hodásová.
Ako Kurtíková uviedla, artefakty zlatníctva z prostredia stredoslovenských banských miest boli historikmi umenia hodnotené vždy vysoko, a to predovšetkým vďaka kvalite zachovaného pamiatkového fondu. V súčasnosti evidujú viaceré solitéry či väčšie kolekcie, ktoré produkovali jednak domáce zlatnícke dielne, no na základe komparatívnych štúdií i nových pramenných materiálov je zrejmé, že na naše územie boli kontinuálne distribuované aj výnimočné importy. Tie dokresľujú elitné prostredie stredoslovenských banských miest v ranom novoveku.
"V prednáške sa pozrieme na otázky typu ako ukotviť konkrétne dielo v súčasnosti sa nachádzajúce na Slovensku v prípade, ak vzniklo mimo tohto územia, no pri hlbšom výskume sa ozrejmí, že vzniklo na priamu objednávku a s presnými požiadavkami tamojších donátorov. Rovnako si povieme aj to, čo v situácii, ak je konkrétne dielo prácou domáceho či dokonca 'slovenského' autora, no vzápätí ním bol obdarovaný panovník alebo vysoký cirkevný predstaviteľ a až doteraz sa nachádzalo mimo územia Slovenska," priblížila historička umenia Hodásová.