Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zvláštnu úlohu vtedy zohrávala sociálna vrstva a postavenie páchateľa.
Autor TASR
Banská Bystrica 24. septembra (TASR) - Stredoslovenské múzeum (SSM) v Banskej Bystrici po lete pokračuje v cyklickom podujatí Stretnutia s minulosťou a 25. septembra o 17.00 h ich v Thurzovom dome odštartuje prednáškou Elena Hegyi zo Slovenského banského archívu v Banskej Štiavnici. Priblíži výsledky svojho dlhoročného výskumu z oblasti dejín súdnictva mesta Banská Bystrica s aspektom na trestnú činnosť páchanú miestnym obyvateľstvom v 17. až 18. storočí. TASR o tom informovala manažérka SSM Dana Kurtíková.
V 17. a 18. storočí boli najrozšírenejšími zločinmi v meste pod Urpínom a jeho okolí majetkové delikty ako krádeže, lúpeže a podvody, často spojené s chudobou a ekonomickou neistotou, ktorá bola dôsledkom vojen, hladomoru či hospodárskej nestability. Svoje miesto mali tiež násilné trestné činy, vrátane vrážd, ublíženia na zdraví a bitiek.
"Mojou snahou bude v prednáške priblížiť fungovanie súdnictva z pohľadu aplikačnej praxe. Návštevníci zistia, za aké prehrešky delikventi dostávali tresty i to, za aké skutky ich bystrický mestský súd odsúdil na státie pri pranieri, šibenicu, sťatie mečom alebo lámanie na kolese. Dozvedia sa tiež, za aký trestný čin im kat odsekol ruku alebo vytrhol jazyk," uviedla Hegyi.
Súdne konanie v 17. a 18. storočí sa v Banskej Bystrici riadilo prevažne mestským právom, ktoré bolo kombináciou miestnych obyčajov a všeobecného uhorského práva. Súdne prípady prerokúvali mestskí sudcovia, pričom v závažnejších prípadoch sa mohlo konať aj pred krajinským súdom alebo pred kráľovskými komisármi.
"Trest smrti sa vykonával najčastejšie sťatím, obesením alebo upálením, a to najmä pri zločinoch, ktoré boli považované za ohrozenie celého spoločenstva ako vraždy alebo kacírske praktiky. Verejné popravy slúžili nielen na potrestanie páchateľa, ale aj ako výstraha pre ostatných obyvateľov," dodala Hegyi.
Zvláštnu úlohu podľa nej zohrávala sociálna vrstva a postavenie páchateľa. Urodzení a zámožnejší občania mohli niekedy uniknúť prísnejšiemu trestu, zatiaľ čo chudobní a spoločensky slabší obyvatelia čelili prísnejším postihom.
V 17. a 18. storočí boli najrozšírenejšími zločinmi v meste pod Urpínom a jeho okolí majetkové delikty ako krádeže, lúpeže a podvody, často spojené s chudobou a ekonomickou neistotou, ktorá bola dôsledkom vojen, hladomoru či hospodárskej nestability. Svoje miesto mali tiež násilné trestné činy, vrátane vrážd, ublíženia na zdraví a bitiek.
"Mojou snahou bude v prednáške priblížiť fungovanie súdnictva z pohľadu aplikačnej praxe. Návštevníci zistia, za aké prehrešky delikventi dostávali tresty i to, za aké skutky ich bystrický mestský súd odsúdil na státie pri pranieri, šibenicu, sťatie mečom alebo lámanie na kolese. Dozvedia sa tiež, za aký trestný čin im kat odsekol ruku alebo vytrhol jazyk," uviedla Hegyi.
Súdne konanie v 17. a 18. storočí sa v Banskej Bystrici riadilo prevažne mestským právom, ktoré bolo kombináciou miestnych obyčajov a všeobecného uhorského práva. Súdne prípady prerokúvali mestskí sudcovia, pričom v závažnejších prípadoch sa mohlo konať aj pred krajinským súdom alebo pred kráľovskými komisármi.
"Trest smrti sa vykonával najčastejšie sťatím, obesením alebo upálením, a to najmä pri zločinoch, ktoré boli považované za ohrozenie celého spoločenstva ako vraždy alebo kacírske praktiky. Verejné popravy slúžili nielen na potrestanie páchateľa, ale aj ako výstraha pre ostatných obyvateľov," dodala Hegyi.
Zvláštnu úlohu podľa nej zohrávala sociálna vrstva a postavenie páchateľa. Urodzení a zámožnejší občania mohli niekedy uniknúť prísnejšiemu trestu, zatiaľ čo chudobní a spoločensky slabší obyvatelia čelili prísnejším postihom.
