Banská Bystrica 20. júla (TASR) – Železný hámor si Banskobystričania nechali zbúrať, schátralý areál Medeného hámru ešte stojí a mesto za vyše 30 rokov snáh o jeho záchranu k nej ešte nikdy nebolo tak blízko ako teraz. „Musíme konať, hoci sme už o mnohé pamätihodnosti z neho prišli. Nemajú to nikde v Európe, je to jediná slovenská vec celosvetového významu. Banskobystrická meď sa vyvážala do celého sveta cez portugalský prístav Lisabon do Afriky, Indie dokonca aj Číny," reagoval pre TASR historik Vladimír Sklenka. Podľa neho v súčasnosti by sa dalo zachrániť zhruba 80 percent areálu Medeného hámra.

Medená Banská Bystrica nesie názov „banská", ale na jej území sa už mnohé významné pamiatky spojené s banskou činnosťou nezachovali. Banská, a s ňou spojená hutnícka činnosť znamenali rozvoj mesta a zdroj prosperity. Práve Banskobystrický mediarsky podnik, prvá celoeurópska spoločnosť založená rodinou Fuggerovcov z Augsburgu a rodinou Thurzovcov zo Slovenska, zasiahla do svetových dejín produkciou medenej rudy, ktorá sa dostávala do celého sveta.

„Potvrdzujú to nálezy vrakov s tonami banskobystrickej medi či už z Nemecka, ale aj v roku 2008 boli banskobystrické medené ingoty objavené na pobreží Namíbie a Kene. Vo svete boli označené za nálezy storočia. Naše medené ingoty dokonca vystavujú okrem múzeí v Nemecku a v Poľsku i v Národnom múzeu Nairobi v Keni," priblížil Sklenka, ktorý sa téme Medeného hámru dlhodobo venuje, a to aj z pozície mestského poslanca. Ako poznamenal, je škoda, že na Slovensku o tom nevieme, hoci o tom píše západná Európa.

Medený hámor bol druhý najstarší veľkovýrobný podnik na území Slovenska po kremnickej Mincovni. Pracoval nepretržite takmer 500 rokov (1496-1991). Vo svojom najväčšom rozkvete tvoril 40 percent všetkej produkcie medenej rudy na svete. Banskobystrický mediarsky podnik v tom čase označovali za revolučne inovatívnu podnikateľskú jednotku. Z jeho rozsiahleho komplexu dnes zostalo len jadro. Je to jedna z mála slovenských pamiatok celosvetového významu.

Medený hámor je posledným pozostatkom stredovekej a novovekej industriálnej zóny mesta, ktorá bola vybudovaná pozdĺž toku potoka Bystrica. Priemyselná zóna sa tiahla od Striebornej huty na mieste dnešnej Európy až po banské a hutnícke zariadenia v Španej Doline a Starých Horách. Tvorili ju najskôr huty, medený hámor, železné hámre, mlyny, valchy, ktoré postupne nahradili textilné a nábytkové podniky.

„Jediným možným záchrancom je mesto, aby sa mohla realizovať postupná záchrana nášho klenotu. Vzhľadom na stav Medeného hámra je potrebné konať v čo najkratšom čase. Projekt záchrany podporujú Pamiatkový úrad v Bratislave, Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici a za jedinú možnú variantu takisto považujú vstup samotného mesta do tejto záchrany. Prebiehala by postupne a v minimálnom nákladovom rozpočte financovanom len z dotácií mimo rozpočtu mesta, okrem päťpercentného spolufinancovania. Nešlo by o žiadnu veľkolepú záchranu a finančne náročnú obnovu. Mesto vytvorí len priestor a podmienky k záchrane tohto územia," vysvetľoval historik a poslanec na ostatnom, júnovom zasadnutí mestského parlamentu.

Význam Banskobystrického mediarskeho podniku a Medeného hámra potvrdila i jeho nedávna návšteva s primátorom Jánom Noskom v Augsburgu a stretnutia s tamojším primátorom Kurtom Griblom a predstaviteľmi Fuggerovskej nadácie.

„V Augsburgu sa potvrdil záujem na zriadení európskej Fuggerovskej cesty, kde jej hlavnou osou by mohla byť trasa Banská Bystrica – Augsburg," zdôraznil Sklenka s tým, že na túto cestu by sa napájali najvýznamnejšie európske mestá ako Krakov, Gdansk, Benátky, Hamburg, Antverpy a ďalšie.