Maľby na skle patria medzi najvýraznejšie výtvarné podoby slovenského ľudového umenia. Práve prostredníctvom zobrazených námetov na skle vyjadrovali naši predkovia svoj pohľad na svet.
Autor TASR
Banská Bystrica 14. augusta (TASR) - Vzácnu kolekciu malieb na skle z okolia Banskej Bystrice predstaví na utorkovej prednáške v Matejovom dome etnologička Stredoslovenského múzea (SSM) v Banskej Bystrici Jana Koltonová. Podujatie z cyklu Čo sa skrýva v depozite sa začína o 17. h.
Maľby na skle patria medzi najvýraznejšie výtvarné podoby slovenského ľudového umenia. Podľa Koltonovej práve prostredníctvom zobrazených námetov na skle vyjadrovali naši predkovia svoj pohľad na svet. "Aj práve preto maľby svätcov a iných náboženských motívov na sklo zachytávali nielen kresťanské dejiny, ale pôsobili aj ako ochrana života ľudí, ich majetku a hospodárskych zvierat. V minulosti zdobili sklomaľby pomerne skromne zariadené obydlia našich predkov, a celé rodiny sa pri nich zvyčajne stretávali a spoločne stolovali," vysvetľuje etnologička ich obľúbenosť na vidieku.
Maľby na skle boli najviac rozšírené v 20. až 70. rokoch 19. storočia. Neskôr ich nahradili lacnejšie farbotlače. Okrem náboženských motívov sa pri maľbách na sklo stretávame aj s motívmi zbojníckymi, ktoré v časoch feudálnej neslobody odrážali vzrastajúcu túžbu ľudu po voľnosti, rovnosti a spoločenskej slobode. Maľby na sklo však v minulosti neskrášľovali len interiéry vidieckych obydlí, ale často aj steny dedinských kostolíkov a kaplniek.
Stredoslovenské múzeum uchováva vo svojich zbierkach aj niekoľko desiatok malieb na sklo, ktoré spoločne aj v celoslovenskom meradle tvoria jedinečnú a vzácnu kolekciu. Etnologička Irena Pišútová už dávnejšie rozoznala ich význam, a preto ich zaradila do samostatného celoslovenského katalógu sklomalieb s názvom Ľudové maľby na skle II.
V ľudovej téme bude SSM pokračovať aj v stredu 22. augusta v rovnakom čase a to prednáškou etnologičky Oľgy Danglovej z Etnologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Návštevníkov Thurzovho domu zasvätí do krás slovenskej modrotlače.
Maľby na skle patria medzi najvýraznejšie výtvarné podoby slovenského ľudového umenia. Podľa Koltonovej práve prostredníctvom zobrazených námetov na skle vyjadrovali naši predkovia svoj pohľad na svet. "Aj práve preto maľby svätcov a iných náboženských motívov na sklo zachytávali nielen kresťanské dejiny, ale pôsobili aj ako ochrana života ľudí, ich majetku a hospodárskych zvierat. V minulosti zdobili sklomaľby pomerne skromne zariadené obydlia našich predkov, a celé rodiny sa pri nich zvyčajne stretávali a spoločne stolovali," vysvetľuje etnologička ich obľúbenosť na vidieku.
Maľby na skle boli najviac rozšírené v 20. až 70. rokoch 19. storočia. Neskôr ich nahradili lacnejšie farbotlače. Okrem náboženských motívov sa pri maľbách na sklo stretávame aj s motívmi zbojníckymi, ktoré v časoch feudálnej neslobody odrážali vzrastajúcu túžbu ľudu po voľnosti, rovnosti a spoločenskej slobode. Maľby na sklo však v minulosti neskrášľovali len interiéry vidieckych obydlí, ale často aj steny dedinských kostolíkov a kaplniek.
Stredoslovenské múzeum uchováva vo svojich zbierkach aj niekoľko desiatok malieb na sklo, ktoré spoločne aj v celoslovenskom meradle tvoria jedinečnú a vzácnu kolekciu. Etnologička Irena Pišútová už dávnejšie rozoznala ich význam, a preto ich zaradila do samostatného celoslovenského katalógu sklomalieb s názvom Ľudové maľby na skle II.
V ľudovej téme bude SSM pokračovať aj v stredu 22. augusta v rovnakom čase a to prednáškou etnologičky Oľgy Danglovej z Etnologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Návštevníkov Thurzovho domu zasvätí do krás slovenskej modrotlače.