Bojnice 17. marca (TASR) – V Huňadyho sále, najväčšej a reprezentačnej miestnosti Bojnického zámku, nainštalujú unikátny barokový luster, ktorého reštaurovanie v týchto dňoch vrcholí. Ide o drevený vyrezávaný polychrómovaný luster, ktorý má rozmery štyri krát tri metre, je v podobe zrezaného kužela a pozostáva z približne 600 dielcov s hmotnosťou viac než pol tony.

Luster, ktorý nemá obdobu na Slovensku a pravdepodobne aj v strednej Európe, pochádza z kaštieľa v Továrnikoch, dnes časti Topoľčian. Do Bojnického zámku sa dostal v rámci delimitácie umeleckých predmetov začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia, krátko po zriadení Múzea Bojnice, informoval riaditeľ múzea Ján Papco. Postupne sa na toto obrovské osvetľovacie teleso pozabudlo, pretože ho uskladnili na pôjde. Pracovníci múzea ho objavili pri upratovaní povál. Bol značne poškodený, chýbali mu viaceré komponenty, polychrómia bola v zlom stave. Pretože zjavne ide o unikát, v múzeu rozhodli, že luster dajú do pôvodnej podoby, konštatoval Papco. Reštaurovanie zverili skúsenému reštaurátorovi Albínovi Okšovi, ktorý obnovoval už viacero umeleckých artefaktov v Bojnickom zámku a pod jeho vedením prebieha aj oprava zámockých exteriérov aj interiérov.



Najskôr museli identifikovať všetky časti lustra, pospájať a urobiť nákres jednotlivých ramien, ktorých je v dvoch podlažiach po desať kusov, vysvetľuje reštaurátor Okša. Poškodené a chýbajúce dielce najskôr vyrezali z lipového dreva presne podľa predlôh. Niektoré však museli odliať zo syntetickej živice. V ďalšej etape celý luster petrifikovali konzervačnou látkou proti škodcom a pre spevnenie dreva. Potom sa mohli pustiť do opravy polychrómie, bielej a zlatej farby. Keďže chcú dodržať pôvodný vzhľad, musia používať okrem beloby aj zlato s rýdzosťou 24 karátov. V niektorých častiach, zakrývajúcich centrálnu kovovú os, používajú aj zlato nižšej rýdzosti, aby dodržali pôvodný odtieň. Na celý luster spotrebujú viac ako kilogram zlata, dodal Okša. Upozornil, že pre odborníkov, ktorí sa budú v budúcnosti lustrom zaoberať, rozlíšili aj pozlacovanie. Pôvodné komponenty opravili klasicky spôsobom na polint, kým nové časti zlátia "na olej", aby odborníci mohli rozlíšiť, čo je pôvodné a čo doplnené. Samozrejme, jeden človek by také množstvo práce nezvládol a preto pri menej zložitých úkonoch mu pomáha skupina remeselníkov.

Zaujímavosťou podľa Okšu je, že hoci bol luster určený ako osvetľovacie teleso pre 110 sviečok, nikdy nesvietil. Pri rozoberaní jednotlivých častí totiž nenašli žiadne stopy po sviečkach a niekde nebol ani očadený. Slúžil teda ako dekorácia niektorej miestnosti kaštieľa. Po dokončení reštaurovania rozsvieti sa po viac než 250 rokoch. Ani potom nebudú v ňom horieť sviečky, ale elektrické nízkowattové žiarovky, ktoré sa neprehrievajú, aby luster nezhorel. Okša potvrdil, že podľa dostupných informácií podobný luster sa v Európe nenachádza. Žiaľ, zatiaľ na žiadnej časti lustra nenašli signatúru autora alebo dielne, kde ho vyrobili. To by uľahčilo pátranie po podobných objektoch.

Reštaurovanie lustra by malo byť hotové v máji tohto roka, povedal riaditeľ múzea. Potom by ho už mohli zavesiť v Huňadyho sále. Predtým však musia spracovať projekt na jeho bezpečné upevnenie v strope. Obrovský luster bude určite ďalšou atrakciou Bojnického zámku, zdôraznil Papco.