Bratislava 3. augusta (TASR) – Nové zelené plochy, zmenšovanie pomeru spevnených povrchov, výsadba vzrastlých stromov, skvalitnenie zelene či zmena režimu kosenia tak, aby bola viac podporovaná biodiverzita. Aj to sú opatrenia, ktorými mesto Bratislava už v súčasnosti reaguje na zmenu klímy. Avizuje však aj ďalšie riešenia. Vďaka ním chce v roku 2030 byť mestom zeleným a odolným, v ktorom môžu ľudia viesť zdravý život a cítiť sa bezpečne.

Bratislavčania podľa mestského Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) už dnes pociťujú dosahy klimatickej zmeny. "Extrémy počasia, ktoré Európania zažívali raz za 50 rokov, dnes prežívajú dvakrát častejšie. V prípade nečinnosti môžeme očakávať, že do konca storočia sa budú objavovať až 15-krát častejšie, čo si vyžiada aj veľké škody na zdraví i majetku," upozornil MIB.

Bratislava preto chce realizovať postupne množstvo menších i väčších zmien. Naplno chce napríklad využiť prírodný potenciál Dunaja, Malých Karpát, lužných lesov a ďalších prírodných území i verejných priestorov, ktoré majú dotvoriť ucelenú zeleno-modrú infraštruktúru mesta. "Okrem dôsledkov zmeny klímy je potrebné systematicky zlepšiť ovzdušie, chrániť zdroje pitnej vody a tiež pôdu, aby bolo pestovanie potravín aj naďalej bezpečné," skonštatoval inštitút. Výzvou sú podľa neho aj miesta s environmentálnymi záťažami.

Ambíciou taktiež je, aby sa z Bratislavy stalo mesto krátkych vzdialeností, čím sa zníži uhlíková stopa i znečistenie životného prostredia. "Práve aj vhodne navrhnutá zeleno-modrá infraštruktúra bude v budúcnosti viac motivovať ľudí k tomu, aby presadli na udržateľnejší spôsob dopravy, ktorý bude bezpečný a efektívny," skonštatoval MIB. K najväčším výzvam do budúcna pri ochrane životného prostredia označil funkčnú spoluprácu všetkých zainteresovaných inštitúcií.

Hlavné mesto v rámci svojho plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) Bratislava 2030 uviedlo, že sa proaktívne pripravuje na zmenu klímy prostredníctvom udržateľného nakladania s prírodnými zdrojmi a odpadom, znižovania svojej uhlíkovej stopy a budovania odolnosti proti environmentálnym hrozbám. Pri svojom územnom plánovaní avizuje využívanie "eko indexu" ako záväzného regulačného nástroja, ktorý sumárne vyhodnotí druh a množstvo potrebných adaptačných opatrení pre funkčné plochy. Zároveň mestu pomôže definovať klimatické zóny.

Vo svojom pláne píše aj o pretváraní a rozvíjaní verejných priestorov, ktoré budú schopné zvládať prívalové dažde a znižovať tvorbu nepokrytých ostrovov s veľmi teplými povrchmi. Spomína tiež monitorovaciu sieť, ktorá umožní priebežne kontrolovať stav i znečistenie životného prostredia a včas prijať adaptačné a regulačné opatrenia. Zvyšovať chce aj environmentálne povedomie svojich obyvateľov prostredníctvom mestského environmentálneho centra, vzdelávacích programov či celoročných kampaní.