Umiestnili ich na pôvodné miesto v lucerne, ktorá je súčasťou helmice veže.
Autor TASR
Bratislava 10. novembra (TASR) - Na Michalskú vežu v Bratislave, ktorá prechádza generálnou rekonštrukciou, sa vo štvrtok opäť vrátili zvony. Umiestnili ich na pôvodné miesto v lucerne, ktorá je súčasťou helmice veže. Väčší z nich zrekonštruovali, menší je vernou kópiou pôvodného, ktorého oprava nebola pre jeho značné poškodenie možná. Poškodený originál bude súčasťou pripravovanej novej expozície venovanej obnove Michalskej veže.
Zvony v minulosti oznamovali aktuálny čas a počas požiaru slúžili na vydávanie poplašného signálu. Hodinový stroj umiestnený vo veži nedisponoval funkciou automatického odbíjania. To vykonával strážca, ktorý sa riadil odbíjaním hodín na mestskej radnici.
Starší menší zvon má maximálny priemer približne 86 centimetrov (cm) a výšku korpusu približne 51 cm. V roku 1589 ho vo Viedni odlial Hans Dinkelmair. Do lucerny bola umiestnená jeho kópia, keďže bol značne poškodený prasknutím a značným úbytkom materiálu.
Mladší väčší zvon (Sv. Michal Archanjel) má maximálny priemer približne 100 cm a výšku korpusu približne 71 cm. V roku 1679 ho v Bratislave odlial Balthasar Herold. Zvon nemá srdce, ale zachovalo sa príslušné dobové kladivo s náležitým ústrojenstvom zabezpečujúce odbíjanie hodín.
Generálna obnova Michalskej veže sa začala vlani v lete, celkový rozpočet je viac ako 1,34 milióna eur. Rekonštrukcia prihliada na jej pôvodnú barokovú podobu, ktorú veža získala prestavbou v roku 1758. Na vrchol veže už začiatkom októbra vrátili zreštaurovanú a pozlátenú sochu Archanjela Michala bojujúceho s drakom, vytvorenú v 18. storočí.
Michalská veža je najzachovanejšou časťou mestského opevnenia a patrí medzi tri najnavštevovanejšie lokality pod správou Múzea mesta Bratislavy. Slúžila ako jedna zo štyroch brán do mesta, spolu s Laurinskou, Rybárskou a Vydrickou. Slúžila aj ako požiarna strážnica. Vežu začali stavať v druhej polovici 13. storočia.
Zvony v minulosti oznamovali aktuálny čas a počas požiaru slúžili na vydávanie poplašného signálu. Hodinový stroj umiestnený vo veži nedisponoval funkciou automatického odbíjania. To vykonával strážca, ktorý sa riadil odbíjaním hodín na mestskej radnici.
Starší menší zvon má maximálny priemer približne 86 centimetrov (cm) a výšku korpusu približne 51 cm. V roku 1589 ho vo Viedni odlial Hans Dinkelmair. Do lucerny bola umiestnená jeho kópia, keďže bol značne poškodený prasknutím a značným úbytkom materiálu.
Mladší väčší zvon (Sv. Michal Archanjel) má maximálny priemer približne 100 cm a výšku korpusu približne 71 cm. V roku 1679 ho v Bratislave odlial Balthasar Herold. Zvon nemá srdce, ale zachovalo sa príslušné dobové kladivo s náležitým ústrojenstvom zabezpečujúce odbíjanie hodín.
Generálna obnova Michalskej veže sa začala vlani v lete, celkový rozpočet je viac ako 1,34 milióna eur. Rekonštrukcia prihliada na jej pôvodnú barokovú podobu, ktorú veža získala prestavbou v roku 1758. Na vrchol veže už začiatkom októbra vrátili zreštaurovanú a pozlátenú sochu Archanjela Michala bojujúceho s drakom, vytvorenú v 18. storočí.
Michalská veža je najzachovanejšou časťou mestského opevnenia a patrí medzi tri najnavštevovanejšie lokality pod správou Múzea mesta Bratislavy. Slúžila ako jedna zo štyroch brán do mesta, spolu s Laurinskou, Rybárskou a Vydrickou. Slúžila aj ako požiarna strážnica. Vežu začali stavať v druhej polovici 13. storočia.