Bratislava 28. apríla (TASR) - Bratislava má po dlhých rokoch pravidlá, ktoré navrhujú maximálnu výšku nových budov v meste. Spracoval ich mestský Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) v spolupráci s magistrátom v urbanistickej štúdii, ktorá bude využitá ako podklad pri spracovaní návrhu zmien a doplnkov územného plánu mesta. Vo štvrtok zobralo štúdiu bratislavské mestské zastupiteľstvo na vedomie.

"Dôležitým princípom usmernenia je zachovanie panorámy Bratislavy s ohľadom na Malé Karpaty a vyniknutie typických dominánt, ako sú Kamzík či Bratislavský hrad," informovala TASR Annamária Ondrejková z MIB. Aby sa nové pravidlá premietli do praxe, je nevyhnutné ich pretavenie do územného plánu mesta formou zmien adoplnkov.

"Odporúčame, aby boli ako záväzné prijaté regulácia maximálnej výšky a polohy celomestských dominánt v rámci celomestského centra, kritériá na posudzovanie výškových stavieb a výškové hladiny pre stabilizované územia," spresnil riaditeľ sekcie územného plánovania zMIB Martin Berežný.

Maximálna výška pre lokálne dominanty je v štúdii určená výškou vnútorného nádvoria Bratislavského hradu snadmorskou výškou 226 metrov, čo predstavuje relatívnu výšku 90 metrov. "Pre určenie maximálnej výšky celomestských dominánt je kľúčová silueta Malých Karpát azachovanie pohľadu na zalesnené časti Karpát," spresnili z MIB-u.

Preto je neprekročiteľná výška pre výškové budovy scelomestským pôsobením určená na základe maximálnej nadmorskej výšky jestvujúcej línie zástavby na svahoch Malých Karpát. Tá sa pohybuje vpriemere vo výške 260 metrov nad morom, čo predstavuje relatívnu výšku 120 metrov.

Určenie maximálnej výšky celomestských dominánt tiež priamo ovplyvňujú letové aprevádzkové služby bratislavského letiska, pre ktoré predstavuje výška 309 metrov nad morom (relatívna výška 169 metrov) neprekročiteľnú maximálnu výšku na území mesta. Zároveň štúdia stanovuje maximálnu výšku celomestských dominánt na 300 metrov nad morom, čo je v danej zóne výška v rozpätí od 160 do 164 metrov nad morom.

Foto: TASR/Martin Baumann

Štúdia zohľadňuje aj územie, kde sa môžu viacposchodové stavby postaviť. Napríklad, napravom brehu Dunaja vcentre mesta nie je možné prekročiť nadmorskú výšku 260 metrov nad morom apri umiestňovaní stavieb je nevyhnutné rešpektovať dominantný prírodný prvok, ktorý tvorí porast lužných lesov.

Vľavobrežnej časti nábrežia sú to zóny Chalupkova aPribinova, kde už sú postavené viaceré výškové stavby alebo sú aktuálne vo výstavbe. Najvyššou stavbou vtejto lokalite bude objekt svýškou 164,9 metra, ktorý podľa MIB presahuje dodnes uplatňované limity vdanom území aposunul tak maximálnu výšku na území mesta na nové maximum.

Mimo konkrétnych maximálnych výšok pre jednotlivé budovy, štúdia stanovuje pre urbanizovateľné územia päť výškových hladín.