Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pozdĺž novej električkovej trate v Petržalke sa nepočíta so žiadnou novou súbežnou komunikáciou, ktorá by do tohto priestoru priniesla novú osobnú dopravu.
Autor Tablet.TV
Bratislava 5. februára (TABLET.TV) – Plánovaná výstavba v Petržalke bude zelená. Pozdĺž novej električkovej trate môžu pribudnúť budovy so zelenými strechami či fasádami a Petržalčania môžu dostať občiansku vybavenosť, ktorú doposiaľ nikdy nemali. V relácii Hlavné mesto na TABLET.TV to uviedla hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad.
Konrad je presvedčená, že urbanistická štúdia Centrálna rozvojová os Petržalky je významným pokrokom v plánovaní rozvoja hlavného mesta. "Z Centrálnej osi Petržalky sa nestane dopravný priestor, ale spoločenský. Električku vnímame ako mestotvorný a komunikatívny prostriedok, ktorý sem prinesie život," doplnil ju Bohumil Kováč, spracovateľ urbanistickej štúdie. O nevyhnutnosti predĺženia električkovej trate po Janíkov dvor hovorí aj odborník na dopravu František Brliť z bratislavského magistrátu. "Opodstatnenosť električkovej trate nikto nespochybňuje. Električka je využívaná, bude využívaná a patrí do tohto priestoru," uviedol.
Pozdĺž novej električkovej trate v Petržalke sa nepočíta so žiadnou novou súbežnou komunikáciou, ktorá by do tohto priestoru priniesla novú osobnú dopravu. "Bude to línia novej električkovej trate s rešpektovaním súčasných komunikácií. Zastávky a prestupové miesta budú v blízkosti autobusových zastávok," priblížil Brliť.
Zároveň dodal, že v rámci tejto etapy budovania električkovej trate sa so záchytnými parkoviskami nepočíta. Električka má podľa jeho mienky slúžiť najmä obyvateľom mestskej časti. "Potreba záchytných parkovísk tu nie je aktuálna. Takéto parkoviská skôr chápeme ako parkoviská pre ľudí mimo Bratislavy, ktorí sa chcú čo najbližšie dostať k MHD, a preto projekt električky so záchytnými parkoviskami nepočíta," dodal.
"Otázka metra dnes nie je relevantná, a to do takej miery, až o nej nemá zmysel diskutovať. Vždy sme vedeli, že metro bolo politickým rozhodnutím. Dnes je nemožné v Bratislave postaviť metro. Samozrejme, pomohlo by, ale osobne si myslím, že dnes a ani niekoľko ďalších desaťroční téma metro nemá význam," uviedol Brliť.
Podľa Kováča je metro pre Bratislavu nemožné aj z hľadiska financovania. "Nielen výstavba, ale aj jeho údržba by bola pre Bratislavu neekonomická," povedal Kováč, prečo túto alternatívu dopravy do štúdie nezapracoval. "V Bratislave dominuje jednoznačná preferencia električiek, preto nie je vylúčené, že v budúcnosti sa dá električka vo frekventovanom centre mesta do zeme," dodal.
"K električke na novej trati by sa obyvatelia mali dostať pešími a cyklistickými ťahmi. Lemovať ich budú zelené aleje a parky," uviedla na TABLET.TV Konrad. Podľa bratislavskej architektky obyvateľom Petržalky dnes chýba aj občianska vybavenosť, ktorú by mali v dosahu. "Z nových zastávok električky sa stanú malé petržalské centrá, ktoré budú integrované s autobusovou dopravou a obyvatelia si cestou na električku budú môcť niečo vybaviť, nakúpiť si, stretnúť sa s priateľmi či dať si kávu. Bude tu všetko, čo má mesto na druhej strane Dunaja obyvateľom ponúknuť," opísala.
Autor urbanistickej štúdie Kováč sa domnieva, že realizácia električkovej trate v Petržalke priláka viac ľudí a prinesie aj zvýšené požiadavky na kultúrno-spoločenské aktivity. "Absolútnou prioritou má byť lineárny krajinný priestor pozdĺž Chorvátskeho ramena s promenádami a cyklotrasami," uviedol v súvislosti s obavami obyvateľov bratislavskej mestskej časti Petržalka, že prídu o zeleň. "Výstavba bude zelená. Ak tam niečo príde, musia byť zelené strechy, zelené fasády a stavby budú ekologické s využitím alternatívnych zdrojov energie," ubezpečila Konrad.
Kováč zdôraznil, že práve zeleň je základom urbanistickej koncepcie. Jej cieľom je tiež preukázať, kde sa nachádzajú nezastavateľné časti územia. "Ide o plochy, ktoré majú prioritne a výhradne slúžiť pre zeleň," povedal.
V tejto súvislosti tiež upozornil na potrebu zmeny územného plánu mesta. Urbanistická štúdia má byť podľa jeho slov podkladom pre jeho prehodnotenie. "Územný plán má parametre ešte z roku 2007, keď ešte mesto počítalo s metrom a štvorprúdovkou v Petržalke," odôvodnil potrebu prehodnotenia.
Podľa hlavnej architektky Konrad je prirodzené, že sa Petržalčania o zeleň obávajú. Pripomenula, že obyvatelia majú možnosť vyjadriť svoj názor a štúdiu môžu pripomienkovať. Najbližšie verejné stretnutie s obyvateľmi sa uskutoční v stredu 6. februára v sále Domu kultúry Zrkadlový Háj v Petržalke, kde tak môžu urobiť.
Konrad je presvedčená, že urbanistická štúdia Centrálna rozvojová os Petržalky je významným pokrokom v plánovaní rozvoja hlavného mesta. "Z Centrálnej osi Petržalky sa nestane dopravný priestor, ale spoločenský. Električku vnímame ako mestotvorný a komunikatívny prostriedok, ktorý sem prinesie život," doplnil ju Bohumil Kováč, spracovateľ urbanistickej štúdie. O nevyhnutnosti predĺženia električkovej trate po Janíkov dvor hovorí aj odborník na dopravu František Brliť z bratislavského magistrátu. "Opodstatnenosť električkovej trate nikto nespochybňuje. Električka je využívaná, bude využívaná a patrí do tohto priestoru," uviedol.
Pozdĺž novej električkovej trate v Petržalke sa nepočíta so žiadnou novou súbežnou komunikáciou, ktorá by do tohto priestoru priniesla novú osobnú dopravu. "Bude to línia novej električkovej trate s rešpektovaním súčasných komunikácií. Zastávky a prestupové miesta budú v blízkosti autobusových zastávok," priblížil Brliť.
Zároveň dodal, že v rámci tejto etapy budovania električkovej trate sa so záchytnými parkoviskami nepočíta. Električka má podľa jeho mienky slúžiť najmä obyvateľom mestskej časti. "Potreba záchytných parkovísk tu nie je aktuálna. Takéto parkoviská skôr chápeme ako parkoviská pre ľudí mimo Bratislavy, ktorí sa chcú čo najbližšie dostať k MHD, a preto projekt električky so záchytnými parkoviskami nepočíta," dodal.
Metro nebude
"Otázka metra dnes nie je relevantná, a to do takej miery, až o nej nemá zmysel diskutovať. Vždy sme vedeli, že metro bolo politickým rozhodnutím. Dnes je nemožné v Bratislave postaviť metro. Samozrejme, pomohlo by, ale osobne si myslím, že dnes a ani niekoľko ďalších desaťroční téma metro nemá význam," uviedol Brliť.
Podľa Kováča je metro pre Bratislavu nemožné aj z hľadiska financovania. "Nielen výstavba, ale aj jeho údržba by bola pre Bratislavu neekonomická," povedal Kováč, prečo túto alternatívu dopravy do štúdie nezapracoval. "V Bratislave dominuje jednoznačná preferencia električiek, preto nie je vylúčené, že v budúcnosti sa dá električka vo frekventovanom centre mesta do zeme," dodal.
Zelená a ekologická Petržalka
"K električke na novej trati by sa obyvatelia mali dostať pešími a cyklistickými ťahmi. Lemovať ich budú zelené aleje a parky," uviedla na TABLET.TV Konrad. Podľa bratislavskej architektky obyvateľom Petržalky dnes chýba aj občianska vybavenosť, ktorú by mali v dosahu. "Z nových zastávok električky sa stanú malé petržalské centrá, ktoré budú integrované s autobusovou dopravou a obyvatelia si cestou na električku budú môcť niečo vybaviť, nakúpiť si, stretnúť sa s priateľmi či dať si kávu. Bude tu všetko, čo má mesto na druhej strane Dunaja obyvateľom ponúknuť," opísala.
Autor urbanistickej štúdie Kováč sa domnieva, že realizácia električkovej trate v Petržalke priláka viac ľudí a prinesie aj zvýšené požiadavky na kultúrno-spoločenské aktivity. "Absolútnou prioritou má byť lineárny krajinný priestor pozdĺž Chorvátskeho ramena s promenádami a cyklotrasami," uviedol v súvislosti s obavami obyvateľov bratislavskej mestskej časti Petržalka, že prídu o zeleň. "Výstavba bude zelená. Ak tam niečo príde, musia byť zelené strechy, zelené fasády a stavby budú ekologické s využitím alternatívnych zdrojov energie," ubezpečila Konrad.
Kováč zdôraznil, že práve zeleň je základom urbanistickej koncepcie. Jej cieľom je tiež preukázať, kde sa nachádzajú nezastavateľné časti územia. "Ide o plochy, ktoré majú prioritne a výhradne slúžiť pre zeleň," povedal.
V tejto súvislosti tiež upozornil na potrebu zmeny územného plánu mesta. Urbanistická štúdia má byť podľa jeho slov podkladom pre jeho prehodnotenie. "Územný plán má parametre ešte z roku 2007, keď ešte mesto počítalo s metrom a štvorprúdovkou v Petržalke," odôvodnil potrebu prehodnotenia.
Podľa hlavnej architektky Konrad je prirodzené, že sa Petržalčania o zeleň obávajú. Pripomenula, že obyvatelia majú možnosť vyjadriť svoj názor a štúdiu môžu pripomienkovať. Najbližšie verejné stretnutie s obyvateľmi sa uskutoční v stredu 6. februára v sále Domu kultúry Zrkadlový Háj v Petržalke, kde tak môžu urobiť.
