
Pri príležitosti každoročnej spomienkovej slávnosti sa pravidelne stretáva multidisciplinárny tím hospicu s rodinami a blízkymi pozostalých, aby si spoločne uctili ich pamiatku.
Hospic vníma rastúci záujem o svoje služby. "Hospicov na Slovensku nie je veľa. Na zozname žiadateľov evidujeme desiatky pacientov, no mnohí sa k nám vzhľadom na rýchly priebeh ich závažnej, najmä terminálnej onkologickej diagnózy nedostanú, čo ma veľmi mrzí," povedal vedúci hospicu Bohuš Čepiga.
Súčasťou pietnej spomienkovej slávnosti bola svätá omša, pri ktorej si prítomní spomenuli na všetkých pacientov, ktorí v hospici vydýchli naposledy. Celebroval ju Marek Kreheľ, dekan a farár Farnosti sv. Egídia v Bardejove. Vo svojom príhovore zdôraznil, že v hospici nepridávajú životu dni, ale snažia sa každému dňu dať život - aby ho pacient mohol prežiť vo vľúdnosti, obklopený ľuďmi, ktorí mu darujú lásku a pozornosť. Do hospicu pravidelne prichádzajú kňazi, aby pacientom ponúkli duchovnú službu.
Spomienková slávnosť v Hospici Matky Terezy bola nielen príležitosťou na uctenie si zosnulých pacientov, ale aj momentom na reflexiu o výzvach, ktorým hospicová starostlivosť na Slovensku čelí. Jednou z najzásadnejších ostáva jej financovanie.
"Tento rok sme sa spojili všetky hospice na Slovensku, pretože všetci čelíme rovnakému problému - nedostatku finančných zdrojov. Rokovali sme na ministerstve, kde sme podrobne zdôvodnili všetky náklady potrebné na chod hospicov. Naše rokovania boli úspešné a ministerstvo uznalo nevyhnutnosť zvýšenia úhrad za lôžkodeň zo zdravotných poisťovní. Je to však len malé víťazstvo. Teraz nás čakajú kľúčové rokovania so zdravotnými poisťovňami. Ak sa nám podarí uspieť, môžeme hovoriť o skutočnej zmene, ktorá pomôže nielen pacientom, ale aj všetkým, ktorí sa o nich starajú," vysvetlil riaditeľ ACHK Cyril Korpesio.
Hospic Matky Terezy sa už viac ako 20 rokov venuje poskytovaniu paliatívnej starostlivosti nevyliečiteľne chorým pacientom a ich rodinám. V rámci svojej misie zdôrazňuje dôstojnosť života až do posledného okamihu a potrebu sprevádzania nielen pacientov, ale aj ich blízkych, ktorí čelia strate.