Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dúfame, že do pol roka prebehnú všetky pozemné práce a budeme môcť s územím začať aktívne pracovať, uviedol primátor mesta Ján Ferenčák.
Autor TASR
Kežmarok 18. decembra (TASR) - V priestoroch bývalých vojenských kasární v Kežmarku, v ktorých by mala v budúcnosti vzniknúť moderná obytno-rekreačná zóna, sa začalo s prvými prácami sanácie envirozáťaže. Ako TASR informovala Barbora Sosková z oddelenia komunikácie a propagácie Mestského úradu v Kežmarku, z bývalých kasární niekoľko rokov vyteká do rieky Poprad vykurovací olej a znečisťuje vodný tok. Na odstránení pozostatkov ropy a ďalších nebezpečných látok pracuje mesto v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR.
"Dúfame, že do pol roka prebehnú všetky pozemné práce a budeme môcť s územím začať aktívne pracovať. Zámerom je zveľadiť túto časť mesta a premeniť ju na obytnú a rekreačno-oddychovú zónu. Keďže mesto Kežmarok má nedostatok bytov, mal by tu vyrásť bytový komplex so zhruba 400 bytovými jednotkami," uviedol primátor mesta Ján Ferenčák s tým, že čakajú už len na súhlas Ministerstva životného prostredia SR.
Ako povedala Sosková, pôvodný zámer vybudovať na mieste kasární študentské mestečko bol zastavený na základe rozhodnutia predsedu vyššieho územného celku (VÚC) Milana Majerského. Od toho momentu mesto hľadalo zámer najlepšieho využitia územia. Výsledkom je plánovaná výstavba obytno-rekreačnej zóny. Samotnú revitalizáciu územia komplikuje záťaž na životnom prostredí, ktorá sa nachádza v areáli kasární ešte z čias pôsobenia vojenských zložiek. O jej existencii sa mesto dozvedelo až pri úniku ropných látok do rieky Poprad v roku 2014.
"V týchto dňoch prebiehajú prípravné sanačné práce, kde okrem zdemolovania komínov boli vybudované vrty určené na rôzne sanačné metódy. Nasledovať bude prečistenie podzemnej vody, ktorou budeme preplachovať saturovanú a nesaturovanú zónu, vyplavovať ropné látky, zachytávať ich čerpacími prácami a filtrovať," povedal Vladimír Keklák, zástupca spoločnosti, ktorá má projekt odstraňovania environmentálnych záťaží na starosti.
Na ploche pozemku bývalých kasární by mal do niekoľkých rokov vyrásť komplex nízkopodlažných bytových domov obklopených priestorom vyčleneným pre zeleň a komunitné aktivity. Vo svojich spodných podlažiach na úrovni ulice bude ponúkať obchodné priestory.
"Dúfame, že do pol roka prebehnú všetky pozemné práce a budeme môcť s územím začať aktívne pracovať. Zámerom je zveľadiť túto časť mesta a premeniť ju na obytnú a rekreačno-oddychovú zónu. Keďže mesto Kežmarok má nedostatok bytov, mal by tu vyrásť bytový komplex so zhruba 400 bytovými jednotkami," uviedol primátor mesta Ján Ferenčák s tým, že čakajú už len na súhlas Ministerstva životného prostredia SR.
Ako povedala Sosková, pôvodný zámer vybudovať na mieste kasární študentské mestečko bol zastavený na základe rozhodnutia predsedu vyššieho územného celku (VÚC) Milana Majerského. Od toho momentu mesto hľadalo zámer najlepšieho využitia územia. Výsledkom je plánovaná výstavba obytno-rekreačnej zóny. Samotnú revitalizáciu územia komplikuje záťaž na životnom prostredí, ktorá sa nachádza v areáli kasární ešte z čias pôsobenia vojenských zložiek. O jej existencii sa mesto dozvedelo až pri úniku ropných látok do rieky Poprad v roku 2014.
"V týchto dňoch prebiehajú prípravné sanačné práce, kde okrem zdemolovania komínov boli vybudované vrty určené na rôzne sanačné metódy. Nasledovať bude prečistenie podzemnej vody, ktorou budeme preplachovať saturovanú a nesaturovanú zónu, vyplavovať ropné látky, zachytávať ich čerpacími prácami a filtrovať," povedal Vladimír Keklák, zástupca spoločnosti, ktorá má projekt odstraňovania environmentálnych záťaží na starosti.
Na ploche pozemku bývalých kasární by mal do niekoľkých rokov vyrásť komplex nízkopodlažných bytových domov obklopených priestorom vyčleneným pre zeleň a komunitné aktivity. Vo svojich spodných podlažiach na úrovni ulice bude ponúkať obchodné priestory.
