Základ tvorí klasické kysnuté cesto, z ktorého sa vykroja buchty. Plniť sa môžu tuhším slivkovým lekvárom a nechajú sa vykysnúť.
Autor TASR
Baďan 11. decembra (TASR) - Prácna, ale zato s vynikajúcim výsledkom je príprava buchiet Zuzany Ondrejkovej, ktoré sa pečú a zároveň paria. "Moja mamička si tento recept priniesla zo svojej rodnej dediny Sudince," spomína Ľudmila Blašková, ktorá pochádza z Klastavy, čo je časť obce Baďan v okrese Banská Štiavnica.
Blašková uviedla, že v detstve im mamka túto sladkú dobrotu pripravovala pomerne často. Základ tvorí klasické kysnuté cesto, z ktorého sa vykroja buchty. Plniť sa môžu "tuhším" slivkovým lekvárom a nechajú sa vykysnúť. Potom sa položia do rajnice na rozohriatu masť alebo olej. "Keď sa jemne pripiekli do zlatova, tak tam mamka priliala asi deci vody a zakryla ich. To je dôležité, aby sa buchty naparili a zdvihli," priblížila Blašková.
Po odparení boli buchty hotové. Podávali ich posypané orechmi alebo makom, a poliate rozpusteným domácim maslom. Ďalšou možnosťou boli buchty so strúhankou, ktorú predtým gazdinka opražila aj s cukrom na masle. "Boli to také zvláštne buchtičky, ktoré ale veľmi dobre chutili," spomína Blašková. Keďže bola ich príprava prácna, mamka im ich pripravovala najmä v období, keď nebolo až tak veľa práce okolo domu. "V lete sme zase mávali často tekvicovú polievku a rezance s tvarohom," poznamenala.
Tento, ale aj ďalšie recepty, ktoré sa tradovali v regióne pod Sitnom, sa nedávno dostali aj do malej kuchárskej zbierky s názvom Chute spod Sitna. Podľa Blaškovej išlo o aktivitu, ktorá vznikla v spolupráci so žiarskym Pohronským osvetovým strediskom v rámci projektu Banská Štiavnica - mesto kultúry. Jej podstatou bolo zozbieranie starých receptov z tejto lokality.
"Tieto recepty sme potom v septembri vyskúšali pripraviť aj pre verejnosť. Urobili sme ochutnávku starých jedál. Čo bolo zaujímavé, boli bacekýchle," skonštatovala Blašková s tým, že je to starý banícky recept. Ide o guľky zo zemiakovo - rožkovo - hríbového cesta, ktoré sa vyvaria vo vode. Pripravovali sa z václaviek, ktoré v tomto regióne rástli. Bacekýchle sa podávali posypané cibuľkou a pečenou slaninou.
Blašková uviedla, že v detstve im mamka túto sladkú dobrotu pripravovala pomerne často. Základ tvorí klasické kysnuté cesto, z ktorého sa vykroja buchty. Plniť sa môžu "tuhším" slivkovým lekvárom a nechajú sa vykysnúť. Potom sa položia do rajnice na rozohriatu masť alebo olej. "Keď sa jemne pripiekli do zlatova, tak tam mamka priliala asi deci vody a zakryla ich. To je dôležité, aby sa buchty naparili a zdvihli," priblížila Blašková.
Po odparení boli buchty hotové. Podávali ich posypané orechmi alebo makom, a poliate rozpusteným domácim maslom. Ďalšou možnosťou boli buchty so strúhankou, ktorú predtým gazdinka opražila aj s cukrom na masle. "Boli to také zvláštne buchtičky, ktoré ale veľmi dobre chutili," spomína Blašková. Keďže bola ich príprava prácna, mamka im ich pripravovala najmä v období, keď nebolo až tak veľa práce okolo domu. "V lete sme zase mávali často tekvicovú polievku a rezance s tvarohom," poznamenala.
Tento, ale aj ďalšie recepty, ktoré sa tradovali v regióne pod Sitnom, sa nedávno dostali aj do malej kuchárskej zbierky s názvom Chute spod Sitna. Podľa Blaškovej išlo o aktivitu, ktorá vznikla v spolupráci so žiarskym Pohronským osvetovým strediskom v rámci projektu Banská Štiavnica - mesto kultúry. Jej podstatou bolo zozbieranie starých receptov z tejto lokality.
"Tieto recepty sme potom v septembri vyskúšali pripraviť aj pre verejnosť. Urobili sme ochutnávku starých jedál. Čo bolo zaujímavé, boli bacekýchle," skonštatovala Blašková s tým, že je to starý banícky recept. Ide o guľky zo zemiakovo - rožkovo - hríbového cesta, ktoré sa vyvaria vo vode. Pripravovali sa z václaviek, ktoré v tomto regióne rástli. Bacekýchle sa podávali posypané cibuľkou a pečenou slaninou.