Bratislava 28. apríla (TASR) - V bratislavskom lesoparku môžu návštevníci pozorovať dravce, deväť z desiatich slovenských druhov ďatľov, ale aj vtáka, ktorého spevom sa inšpiroval Beethoven. O svojich skúsenostiach TASR porozprával Ján Dobšovič, ornitológ a sprievodca cestovnej kancelárie zameranej na pozorovanie vtáctva.

"Na okraji čistín môžu návštevníci vidieť zelienky, stehlíky a strnádky žlté," približuje. Práve na základe spevu strnádok Beethoven skomponoval prvé tóny svojej známej piatej symfónie. Najrozšírenejším druhom v lesoparku sú však lesné druhy ako pinka obyčajná, ktorá má na Slovensku niekoľko miliónov párov. Veľmi bežné sú sýkorky, brhlíky či oriešky.

Ďalším vtákom sa síce neinšpiroval žiadny hudobný skladateľ, no jeho spev je taktiež veľmi charakteristický. Je to muchárik malý, ktorý je zároveň jedným z posledných vtákov, ktoré sa do Bratislavy vracajú po zime. Zvuk, ktorý vydáva, podľa Dobšoviča pripomína motor auta, ktorý naštartuje a následne zhasne.

Návštevníkov veľmi láka aj pozorovanie dravcov. V bratislavskom lesoparku hniezdi najmä myšiak hôrny. Niektorí ľudia ho mylne nazývajú kaňou, to je však nesprávne. "Kaňa je samostatný druh. Táto chyba môže nastať, keď ľudia používajú českú knižku, kde sa slovenskému myšiakovi hovorí káň lesný," vysvetľuje ornitológ. Okrem neho tam žijú jastrab lesný, jastrab krahulec, včelár a sokol sťahovavý.

Zo sov sa v lesoparku najbežnejšie nachádza sova obyčajná. "Minulý rok sa objavila aj sova dlhochvostá. Pochádza z pohoria Uralu a my sme len na okraji jej rozšírenia. Keď som sa začal venovať ornitológii, tak sa vyskytovala len po pohorie Poľana," spomína. "V kameňolomoch môžu hniezdiť aj výry skalné - naše najväčšie sovy. A v blízkosti človeka, možno na okraji lesoparku, aj myšiarka ušatá," pokračuje Dobšovič.

V bratislavskom lesoparku je aj veľa vtákov, ktoré vyhľadávajú blízkosť vody. Jedným z nich je bocian čierny. "Hniezdi hlavne pri vyššie položených rybníkoch. Je viazaný na lesy a loví ryby," opisuje ornitológ. Stane sa, že nad hlavami návštevníkov preletia aj vzácne orliaky morské. "To je druh, ktorý je viazaný najmä na väčšie vody, ale keďže vtáky majú krídla, nemajú problém preletieť pár kilometrov," komentuje Dobšovič so smiechom.

V lese sa vtáky najviac oplatí pozorovať od začiatku marca do polovice júna. "Aktivita vtákov je vtedy najväčšia. Ak sa človek chce naučiť rozpoznávať vtáky, je dobré začať už v marci, aby sa ich naučil rozoznávať postupne, ako prilietajú. Keď človek príde v polovici mája, sú tu už všetky vtáky a všetky naraz spievajú, ľudia majú vcelku problém ich rozoznať," hovorí. Do prvej polovice apríla je tiež výhoda, že stromy nemajú listy a vtáky sú preto ľahšie pozorovateľné.

V neskoršom období vtáčiky začínajú kŕmiť svoje mláďatá a je možné ich pozorovať pri zbere potravy. Upozorňuje však, že nie je vhodné navštevovať hniezda a nakúkať do nich. "Nie je problémom to, že by človek zanechal pachovú stopu a vtáky by hniezdo opustili, ale pach človeka často priláka rôznych predátorov, ako sú kuny a líšky," varuje. Tie sú zvyknuté, že v blízkosti ľudí môžu nájsť odpadky a jedlo.

Najlepšou časťou dňa na pozorovanie vtákov je podľa Dobšoviča ráno do deviatej. "Keď chceme nejakého spoznať, najlepšie je ísť za spevom a vtáčika nájsť," radí. Podľa kombinácie spevu a výzoru dokáže druh pomocou knižky či internetu väčšinou identifikovať aj laik.