Znovuobjavený bol takisto gemerský región, ktorý má ideálne predpoklady na trávenie voľného času v prírodnom prostredí.
Autor TASR
Košice 6. decembra (TASR) – Košický kraj navštívilo počas letnej sezóny v mesiacoch jún až august v tomto roku 112.798 dovolenkárov, ktorí tu strávili 266.500 nocí. Výrazne však chýbali návštevníci zo zahraničia. TASR o tom informovala krajská organizácia cestovného ruchu Košice Región Turizmus (KRT). Silným mesiacom bol v tomto roku august. Vtedy navštívilo Košický kraj 53.550 návštevníkov, pričom napríklad v auguste v roku 2018 to bolo 49.545 ľudí.
„V rokoch 2016 až 2019 boli u nás ťahúňom rastu návštevnosti práve cudzinci s priemerným medziročným nárastom 24 percent, zatiaľ čo u domácich to bolo, pre porovnanie, 18 percent. Cudzinci objavovali náš kraj v čoraz väčšom počte a výrazne rástol aj počet ich prenocovaní. Pre náš kraj to bolo ocenenie, ale zároveň výzva do ďalšej práce. Tú dnes musíme prispôsobiť novým podmienkam,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Podľa výkonnej riaditeľky KRT Lenky Vargovej Jurkovej pre obavy z ďalšieho vývoja pandémie nového koronavírusu a jej bezprostredných ekonomických následkov sú aktuálne očakávania oživenia turizmu skôr pesimistické. Stratégia KRT tak bude musieť rešpektovať dlhšie ochladnutie globálneho turizmu. „Preto o to viac pozitívne vnímame záujem slovenskej verejnosti o dovolenku v Košickom kraji. Povzbudzujúci je najmä augustový 12-percentný nárast návštevnosti medzi silným rokom 2018 a ťažkým rokom 2020, ktorý jasne poukazuje na veľký priestor pre ešte mohutnejšie oslovenie Slovákov,“ zhodnotila riaditeľka.
Ako ozrejmila organizácia KRT, návštevníci Košického kraja cez toto leto primárne zamierili do doteraz menej vyťažených lokalít, napríklad na takzvaný krajný východ, do Slovenského krasu či do okolia Zemplínskej šíravy. Znovuobjavený bol takisto gemerský región, ktorý má ideálne predpoklady na trávenie voľného času v prírodnom prostredí. Tu sa veľkému záujmu tešili jaskyne UNESCO. „Práve Gemer a dolný Zemplín ukázali v rámci kraja najväčší potenciál zladenia sa s aktuálnym trendom pandemického slow turizmu, keď ich návštevnosť v letnej sezóne poklesla v porovnaní s minulým rokom len o štyri percentá, respektíve šesť percent,“ doplnila KRT. Gemer a dolný Zemplín majú podľa nej zanedbateľný pokles práve vďaka nárastu domácich návštevníkov.
„V rokoch 2016 až 2019 boli u nás ťahúňom rastu návštevnosti práve cudzinci s priemerným medziročným nárastom 24 percent, zatiaľ čo u domácich to bolo, pre porovnanie, 18 percent. Cudzinci objavovali náš kraj v čoraz väčšom počte a výrazne rástol aj počet ich prenocovaní. Pre náš kraj to bolo ocenenie, ale zároveň výzva do ďalšej práce. Tú dnes musíme prispôsobiť novým podmienkam,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Podľa výkonnej riaditeľky KRT Lenky Vargovej Jurkovej pre obavy z ďalšieho vývoja pandémie nového koronavírusu a jej bezprostredných ekonomických následkov sú aktuálne očakávania oživenia turizmu skôr pesimistické. Stratégia KRT tak bude musieť rešpektovať dlhšie ochladnutie globálneho turizmu. „Preto o to viac pozitívne vnímame záujem slovenskej verejnosti o dovolenku v Košickom kraji. Povzbudzujúci je najmä augustový 12-percentný nárast návštevnosti medzi silným rokom 2018 a ťažkým rokom 2020, ktorý jasne poukazuje na veľký priestor pre ešte mohutnejšie oslovenie Slovákov,“ zhodnotila riaditeľka.
Ako ozrejmila organizácia KRT, návštevníci Košického kraja cez toto leto primárne zamierili do doteraz menej vyťažených lokalít, napríklad na takzvaný krajný východ, do Slovenského krasu či do okolia Zemplínskej šíravy. Znovuobjavený bol takisto gemerský región, ktorý má ideálne predpoklady na trávenie voľného času v prírodnom prostredí. Tu sa veľkému záujmu tešili jaskyne UNESCO. „Práve Gemer a dolný Zemplín ukázali v rámci kraja najväčší potenciál zladenia sa s aktuálnym trendom pandemického slow turizmu, keď ich návštevnosť v letnej sezóne poklesla v porovnaní s minulým rokom len o štyri percentá, respektíve šesť percent,“ doplnila KRT. Gemer a dolný Zemplín majú podľa nej zanedbateľný pokles práve vďaka nárastu domácich návštevníkov.