Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kultúrna referentka obce Katarína Fedorová doplnila, že v obci sa okrem čiru zachovali aj šúľance, ktoré sa varia na šúľkovú nedeľu, ale aj rôzne kysnuté koláče.
Autor TASR
Liptovská Teplička 19. decembra (TASR) – Život v obci Liptovská Teplička neďaleko Popradu bol kedysi veľmi tvrdý. Vzhľadom na jej umiestnenie v doline ľudia väčšinou dopestovali len zemiaky a kapustu. Práve zemiaky sú základom tradičného jedla tejto obce, ktorou je polievka či dokonca kaša zvaná čir. V Liptovskej Tepličke varia dodnes čir na viacero spôsobov, môže byť hustý, riedky, s vodou z kyslej kapusty a slaninkou, so sladkým alebo kyslým mliekom či s bryndzou.
Podľa Márie Milanovej sa čir väčšinou jedol na raňajky. „Kedysi sme nejedávali ráno chlieb so šunkou alebo nátierky. Čir sa spravil veľmi rýchlo a hlavne zasýtil,“ zdôvodnila. Ona má najradšej čir s bryndzou alebo s kapustovou vodou. Čir so slaninkou väčšinou jedli chlapi, ktorí ťažko robili v lese, čir s bryndzou alebo mliekom zase mamičky, aby mali dostatok mlieka na kojenie.
„Je to veľmi jednoduchý recept, osolené zemiaky vo vode rozvaríme a pridáme k nim hladkú múku, to je základ. Rozhabarkujeme to na hladkú polievku, keď zhustne, odstavíme, a potom pridávame ďalšie ingrediencie. S vodou z kyslej kapusty a so zapraženou slaninkou je napríklad čir s 'kapusňarkou'. Potom máme ešte hustý čir, ktorý sa podáva s maslom alebo s praženou husou kožkou, môže byť na sladko s cukrom alebo na slano,“ priblížila prípravu Milanová.
Typickým prívlastkom čiru je jednoduchosť, jediné, čím ho dochucujú, je soľ. Chuť mu tiež dodáva voda z kyslej kapusty, slaninka či bryndza. „Všetko, či vodu, zemiaky, múku alebo soľ, dávame takou našou mierkou, že od oka,“ dodala s úsmevom.
Kultúrna referentka obce Katarína Fedorová doplnila, že v obci sa okrem čiru zachovali aj šúľance, ktoré sa varia na šúľkovú nedeľu, ale aj rôzne kysnuté koláče. „Na Vianoce sa ešte stále v niektorých domácnostiach varí hrachová polievka, ktorej súčasťou je len ochutený a uvarený hrach. Ďalšou z takých typických polievok bola šalátová, ktorá sa varila z čerstvých šalátových listov na kyslo a namrvila sa do nej bryndza,“ dodala.
Obyvatelia Liptovskej Tepličky varili zo všetkého, čo sa doma zvýšilo a nikdy nič nevyhodili. Buď zo zvyškov uvarili nové plnohodnotné jedlo, alebo ich dali domácim zvieratám. „Napríklad, keď sa zvýšili zemiaky, tak sa z nich urobilo cesto na šúľance alebo práve čir. Nič nevyšlo navnivoč, nič nekončilo v komposte alebo v odpade, o plytvaní nemohla byť ani reč. Ľudia si niekedy viac vážili potraviny, pretože ich bolo nedostatok a tu sa naozaj dopestovali len tie zemiaky a kapusta. Zároveň bolo viac ľudí v jednej domácnosti ako teraz, takže sa šetrilo so všetkým,“ uzatvára Fedorová.
Podľa Márie Milanovej sa čir väčšinou jedol na raňajky. „Kedysi sme nejedávali ráno chlieb so šunkou alebo nátierky. Čir sa spravil veľmi rýchlo a hlavne zasýtil,“ zdôvodnila. Ona má najradšej čir s bryndzou alebo s kapustovou vodou. Čir so slaninkou väčšinou jedli chlapi, ktorí ťažko robili v lese, čir s bryndzou alebo mliekom zase mamičky, aby mali dostatok mlieka na kojenie.
„Je to veľmi jednoduchý recept, osolené zemiaky vo vode rozvaríme a pridáme k nim hladkú múku, to je základ. Rozhabarkujeme to na hladkú polievku, keď zhustne, odstavíme, a potom pridávame ďalšie ingrediencie. S vodou z kyslej kapusty a so zapraženou slaninkou je napríklad čir s 'kapusňarkou'. Potom máme ešte hustý čir, ktorý sa podáva s maslom alebo s praženou husou kožkou, môže byť na sladko s cukrom alebo na slano,“ priblížila prípravu Milanová.
Typickým prívlastkom čiru je jednoduchosť, jediné, čím ho dochucujú, je soľ. Chuť mu tiež dodáva voda z kyslej kapusty, slaninka či bryndza. „Všetko, či vodu, zemiaky, múku alebo soľ, dávame takou našou mierkou, že od oka,“ dodala s úsmevom.
Kultúrna referentka obce Katarína Fedorová doplnila, že v obci sa okrem čiru zachovali aj šúľance, ktoré sa varia na šúľkovú nedeľu, ale aj rôzne kysnuté koláče. „Na Vianoce sa ešte stále v niektorých domácnostiach varí hrachová polievka, ktorej súčasťou je len ochutený a uvarený hrach. Ďalšou z takých typických polievok bola šalátová, ktorá sa varila z čerstvých šalátových listov na kyslo a namrvila sa do nej bryndza,“ dodala.
Obyvatelia Liptovskej Tepličky varili zo všetkého, čo sa doma zvýšilo a nikdy nič nevyhodili. Buď zo zvyškov uvarili nové plnohodnotné jedlo, alebo ich dali domácim zvieratám. „Napríklad, keď sa zvýšili zemiaky, tak sa z nich urobilo cesto na šúľance alebo práve čir. Nič nevyšlo navnivoč, nič nekončilo v komposte alebo v odpade, o plytvaní nemohla byť ani reč. Ľudia si niekedy viac vážili potraviny, pretože ich bolo nedostatok a tu sa naozaj dopestovali len tie zemiaky a kapusta. Zároveň bolo viac ľudí v jednej domácnosti ako teraz, takže sa šetrilo so všetkým,“ uzatvára Fedorová.
