Folkloristi predvedú verbovačky a asentírku pri Stanici Skanzen, hrajúcu a spievajúcu železničku s regrútmi, sprievod regrútov skanzenom a regrútsku zábavu.
Autor TASR
Nová Bystrica 29. septembra (TASR) - Odchod mládencov na vojnu priblížia v nedeľu (2. 10.) návštevníkom Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke členovia folklórneho súboru Bystrica z Novej Bystrice v programe Regrúti. TASR o tom informovala hovorkyňa Kysuckého múzea v Čadci Miroslava Jančulová.
Doplnila, že folkloristi predvedú verbovačky a asentírku pri Stanici Skanzen, hrajúcu a spievajúcu železničku s regrútmi, sprievod regrútov skanzenom a regrútsku zábavu.
Rukovačka mala podľa historika Kysuckého múzea Mariána Liščáka dve hlavné etapy. "Prvou bola verbovačka - získavanie nových regrútov. Druhou ich odvedenie do výberného miesta na lekársku prehliadku, poprípade dopravenie regrúta k príslušnému pluku. Prakticky všetci vojaci odvedení v panstvách na Kysuciach boli zaradení na základe konskripčného systému z roku 1781 do plukov v Trenčíne. Najmä do druhého pešieho pluku a ôsmeho husárskeho pluku," uviedol Liščák.
Pripomenul, že na Bystriciach verbovali formou akejsi krčmovej hostiny. "Cieľom bolo získať potrebný počet zverbovaných prostredníctvom alkoholu, jedla, muziky a sľubov, podľa ktorých ich takýto hojný život čakal aj pri vojsku. Zväčša prísažní alebo iní obecní sluhovia chodili po dedine a kopaniciach zháňať mládež na hostinu do miestnej krčmy, kde ich lákali na jedlo a alkohol zadarmo a nechýbala ani muzika," priblížil historik.
Doplnila, že folkloristi predvedú verbovačky a asentírku pri Stanici Skanzen, hrajúcu a spievajúcu železničku s regrútmi, sprievod regrútov skanzenom a regrútsku zábavu.
Rukovačka mala podľa historika Kysuckého múzea Mariána Liščáka dve hlavné etapy. "Prvou bola verbovačka - získavanie nových regrútov. Druhou ich odvedenie do výberného miesta na lekársku prehliadku, poprípade dopravenie regrúta k príslušnému pluku. Prakticky všetci vojaci odvedení v panstvách na Kysuciach boli zaradení na základe konskripčného systému z roku 1781 do plukov v Trenčíne. Najmä do druhého pešieho pluku a ôsmeho husárskeho pluku," uviedol Liščák.
Pripomenul, že na Bystriciach verbovali formou akejsi krčmovej hostiny. "Cieľom bolo získať potrebný počet zverbovaných prostredníctvom alkoholu, jedla, muziky a sľubov, podľa ktorých ich takýto hojný život čakal aj pri vojsku. Zväčša prísažní alebo iní obecní sluhovia chodili po dedine a kopaniciach zháňať mládež na hostinu do miestnej krčmy, kde ich lákali na jedlo a alkohol zadarmo a nechýbala ani muzika," priblížil historik.