Návštevníci videli aj orbu poľa konským záprahom. Pre najmenších boli prichystané tvorivé dielne.
Autor TASR
Martin 9. októbra (TASR) – Prípravy na zimu a jesenné práce na gazdovstve predstavili v nedeľu návštevníkom Múzea slovenskej dediny Slovenského národného múzea (SNM) v Martine na podujatí Keď sa zima opýta. Podľa kultúrno-propagačnej manažérky múzea Jaroslavy Ďurdíkovej si ľudia v minulosti potrebovali suroviny zakonzervovať, aby ich mohli cez zimu využiť.
Podotkla, že strava aj produkty boli jednoduchšie a nebolo ich veľa. "Poväčšine sa konzervovala kapusta. Jej kvasenie je jedným z najstarších spôsobov konzervovania potravín. Ďalšou typickou jesennou potravinou boli zemiaky. Keď sa začali zhruba v 18. storočí dostávať do bežného osevného postupu, poznačili aj spôsob bývania. Stavali sa podpivničené domy alebo si ľudia za dedinou vykopali jamy, do nich dali zemiaky a zakryli ich strieškami. Boli veľmi dôležitou potravinou, ktorá doslova zahnala hladomor," pripomenula Ďurdíková.
"Využívali sa aj ďalšie jesenné plodiny. Niekde sa urodili orechy, zbierali sa šípky a sušili sa na čaj. Robieval sa tiež slivkový lekvár. Vydržal často celú zimu, pretože sa varil vonku v súdku bez cukru," doplnila kultúrno-propagačná manažérka.
Pracovné činnosti súvisiace so zásobením rodiny na zimné obdobie predstavili členovia Folklórneho súboru (FS) Drotár z Dlhého Poľa a folklórnych skupín (FSk) z Podhradia a Sklabine. "Návštevníci videli aj orbu poľa konským záprahom. Pre najmenších boli prichystané tvorivé dielne. V nich si vyskúšali plstenie ovčej vlny, vyrobili si figúrky z makovíc a gaštanov alebo voňavé bylinkové vrecúška ozdobené pečiatkami zo zemiakov," priblížila Ďurdíková.
Podotkla, že strava aj produkty boli jednoduchšie a nebolo ich veľa. "Poväčšine sa konzervovala kapusta. Jej kvasenie je jedným z najstarších spôsobov konzervovania potravín. Ďalšou typickou jesennou potravinou boli zemiaky. Keď sa začali zhruba v 18. storočí dostávať do bežného osevného postupu, poznačili aj spôsob bývania. Stavali sa podpivničené domy alebo si ľudia za dedinou vykopali jamy, do nich dali zemiaky a zakryli ich strieškami. Boli veľmi dôležitou potravinou, ktorá doslova zahnala hladomor," pripomenula Ďurdíková.
"Využívali sa aj ďalšie jesenné plodiny. Niekde sa urodili orechy, zbierali sa šípky a sušili sa na čaj. Robieval sa tiež slivkový lekvár. Vydržal často celú zimu, pretože sa varil vonku v súdku bez cukru," doplnila kultúrno-propagačná manažérka.
Pracovné činnosti súvisiace so zásobením rodiny na zimné obdobie predstavili členovia Folklórneho súboru (FS) Drotár z Dlhého Poľa a folklórnych skupín (FSk) z Podhradia a Sklabine. "Návštevníci videli aj orbu poľa konským záprahom. Pre najmenších boli prichystané tvorivé dielne. V nich si vyskúšali plstenie ovčej vlny, vyrobili si figúrky z makovíc a gaštanov alebo voňavé bylinkové vrecúška ozdobené pečiatkami zo zemiakov," priblížila Ďurdíková.