Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výstava Doba ľadová v GMM verejnosti priblíži aj príčiny, ktoré vedú k vzniku ľadových dôb, procesy, ktoré prebiehali v krajine, a rastliny a živočíchy tohto obdobia.
Autor TASR
Rimavská Sobota 1. septembra (TASR) - V Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) v Rimavskej Sobote predstavia putovnú výstavu Maďarského prírodovedného múzea v Budapešti s názvom Doba ľadová. Výstava, ktorú sprístupnia vo štvrtok (5. 9.), návštevníkom priblíži vplyv posledného, štvrtohorného zaľadnenia na krajinu. TASR o tom informovala biologička GMM Monika Gálffyová.
Výstava Doba ľadová návštevníkov oboznámi so zmenami klímy v období posledných 2,5 milióna rokov, s pohybom ľadovcov po kontinentoch a so stratégiami, pomocou ktorých sa rastlinstvo a živočíšstvo prispôsobovalo extrémnym klimatickým podmienkam. Prostredníctvom rekonštrukcií, preparátov a nálezov predstaví aj známe či menej známe druhy živočíchov z ľadovej doby.
"Ľadovou dobou nazývame tie obdobia, počas ktorých bola časť povrchu našej planéty pokrytá súvislou ľadovou pokrývkou veľkého rozsahu. Tieto obdobia trvali aj niekoľko miliónov rokov. Počas štyri a pol miliardy rokov trvajúcej histórie Zeme sa vyskytlo niekoľko týchto období. Posledná ľadová doba sa nazýva aj štvrtohorné zaľadnenie. Jej začiatok stanovila časť vedcov ako začiatok zaľadňovania severnej pologule pred približne 2,6 milióna rokov," priblížila Gálffyová.
Biologička GMM takisto pripomína, že podnebie počas poslednej ľadovej doby nebolo studené rovnomerne, takzvané glaciály sa striedali s kratšími obdobiami oteplenia. Zmeny v podnebí mali vplyv aj na rastlinstvo a živočíšstvo. "U rastlín sa vyvinulo mnoho trpasličích druhov, kým u živočíchov prebiehal opačný vývoj. Jedným z najvýraznejších javov fauny ľadovej doby bol vývoj a rozšírenie cicavcov s obrovskými rozmermi, takzvanej megafauny," dodala Gálffyová.
Výstava Doba ľadová v GMM verejnosti priblíži aj príčiny, ktoré vedú k vzniku ľadových dôb, procesy, ktoré prebiehali v krajine, a rastliny a živočíchy tohto obdobia. Návštevníci budú môcť vidieť napríklad šabľozubca smilodon, obrovskú hyenu či kostry jaskynného medveďa alebo jaskynnej hyeny. Výstava, ktorá v múzeu potrvá do konca januára 2025, predstaví aj mamuta, ktorý je najznámejším živočíchom ľadovej doby.
Výstava Doba ľadová návštevníkov oboznámi so zmenami klímy v období posledných 2,5 milióna rokov, s pohybom ľadovcov po kontinentoch a so stratégiami, pomocou ktorých sa rastlinstvo a živočíšstvo prispôsobovalo extrémnym klimatickým podmienkam. Prostredníctvom rekonštrukcií, preparátov a nálezov predstaví aj známe či menej známe druhy živočíchov z ľadovej doby.
"Ľadovou dobou nazývame tie obdobia, počas ktorých bola časť povrchu našej planéty pokrytá súvislou ľadovou pokrývkou veľkého rozsahu. Tieto obdobia trvali aj niekoľko miliónov rokov. Počas štyri a pol miliardy rokov trvajúcej histórie Zeme sa vyskytlo niekoľko týchto období. Posledná ľadová doba sa nazýva aj štvrtohorné zaľadnenie. Jej začiatok stanovila časť vedcov ako začiatok zaľadňovania severnej pologule pred približne 2,6 milióna rokov," priblížila Gálffyová.
Biologička GMM takisto pripomína, že podnebie počas poslednej ľadovej doby nebolo studené rovnomerne, takzvané glaciály sa striedali s kratšími obdobiami oteplenia. Zmeny v podnebí mali vplyv aj na rastlinstvo a živočíšstvo. "U rastlín sa vyvinulo mnoho trpasličích druhov, kým u živočíchov prebiehal opačný vývoj. Jedným z najvýraznejších javov fauny ľadovej doby bol vývoj a rozšírenie cicavcov s obrovskými rozmermi, takzvanej megafauny," dodala Gálffyová.
Výstava Doba ľadová v GMM verejnosti priblíži aj príčiny, ktoré vedú k vzniku ľadových dôb, procesy, ktoré prebiehali v krajine, a rastliny a živočíchy tohto obdobia. Návštevníci budú môcť vidieť napríklad šabľozubca smilodon, obrovskú hyenu či kostry jaskynného medveďa alebo jaskynnej hyeny. Výstava, ktorá v múzeu potrvá do konca januára 2025, predstaví aj mamuta, ktorý je najznámejším živočíchom ľadovej doby.
