Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výsadbou podporili zastúpenie chýbajúcich druhov drevín, najmä jedle.
Autor TASR
Spišská Nová Ves 10. novembra (TASR) - V Národnom parku (NP) Slovenský raj vďaka rozsiahlym opatreniam za posledný rok zlepšili stav biotopov NATURA 2000 a posilnili biodiverzitu na celkovej ploche viac ako 1600 hektárov. Riaditeľ Správy NP Tomáš Dražil v piatok na tlačovej konferencii uviedol, že opatrenia realizovali prevažne v lesoch na ôsmich percentách územia NP.
"Niektoré časti parku sú pre intenzívne využívanie človekom v minulosti od autentickej prírody vzdialené. Významným príspevkom k zmierneniu týchto vplyvov, až k ich náprave, je projekt opatrení, ktorý sme realizovali z Operačného programu Kvalita životného prostredia," objasnil Dražil.
Prírode blízke hospodárenie určené pre lesy v národných parkoch sa tak modifikovalo o metódy na zlepšenie stavu lesných biotopov. Výsadbou podporili zastúpenie chýbajúcich druhov drevín, najmä jedle. Výchovnými zásahmi v mladinách sa zase zvýšil podiel vzácnych listnatých drevín, ako sú jaseň, brest, javory či v Slovenskom raji raritný dub. "Zároveň sa začala obnova človekom ovplyvnenej štruktúry lesa smerom k prírodnému lesu," dodal riaditeľ.
Revitalizácie sa dočkalo šesť rôznych typov menších lúčnych spoločenstiev, ktoré sú väčšinou vzdialené od sídel, v posledných desaťročiach o ne človek stratil záujem a prestal ich využívať. "Postupne zarástli náletovými drevinami a ich biodiverzita sa výrazne znížila. Teraz sa ich podarilo obnoviť do pôvodného stavu," skonštatoval Dražil. Prvýkrát v Slovenskom raji sa v masovejšom meradle bagrom vytvorili aj malé vodné plochy. Takmer okamžite sa do nich začal vracať život v podobne drobnej žaby kunky žltobruchej. Novovytvorené vodné biotopy budú slúžiť v budúcnosti aj mlokom.
Dekan Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene Marek Fabrika upozornil, že ak chceme v budúcnosti realizovať hospodárenie blízke prírode, je potrebné vedieť predpovedať vývoj lesa. "Keď urobíme nejaké zásahy, výsledky vidíme o 30 až 50 rokov a tak dlho nemôžeme čakať," skonštatoval. Na fakulte preto vyvíjajú model "Sibyla", ktorý vývoj lesa predpovedať dokáže. Zohľadní východiskový stav, klimatickú zmenu i spôsoby manažmentu. Po simulácii na určitú dobu tak môžu odborníci porovnávať jednotlivé varianty a kvantifikovať, či je les prírode blízky alebo nie.
Súčasťou modelu je aj vizualizácia lesa vo forme virtuálnej reality. V Slovenskom raji vytypujú určité plochy, kde vyskúšajú rôzne spôsoby manažmentu a budú hľadať optimálne spôsoby, ako les v čo najkratšej dobe dostať do stavu blízkeho prírode. "Chceme využiť prvýkrát digitálne dvojča a cez laserové skenovanie do počítača dostať plochy aj so štruktúrou stromov," vysvetlil Fabrika. V tejto súvislosti podpísali i memorandum o spolupráci s NP Slovenský raj.
"Niektoré časti parku sú pre intenzívne využívanie človekom v minulosti od autentickej prírody vzdialené. Významným príspevkom k zmierneniu týchto vplyvov, až k ich náprave, je projekt opatrení, ktorý sme realizovali z Operačného programu Kvalita životného prostredia," objasnil Dražil.
Prírode blízke hospodárenie určené pre lesy v národných parkoch sa tak modifikovalo o metódy na zlepšenie stavu lesných biotopov. Výsadbou podporili zastúpenie chýbajúcich druhov drevín, najmä jedle. Výchovnými zásahmi v mladinách sa zase zvýšil podiel vzácnych listnatých drevín, ako sú jaseň, brest, javory či v Slovenskom raji raritný dub. "Zároveň sa začala obnova človekom ovplyvnenej štruktúry lesa smerom k prírodnému lesu," dodal riaditeľ.
Revitalizácie sa dočkalo šesť rôznych typov menších lúčnych spoločenstiev, ktoré sú väčšinou vzdialené od sídel, v posledných desaťročiach o ne človek stratil záujem a prestal ich využívať. "Postupne zarástli náletovými drevinami a ich biodiverzita sa výrazne znížila. Teraz sa ich podarilo obnoviť do pôvodného stavu," skonštatoval Dražil. Prvýkrát v Slovenskom raji sa v masovejšom meradle bagrom vytvorili aj malé vodné plochy. Takmer okamžite sa do nich začal vracať život v podobne drobnej žaby kunky žltobruchej. Novovytvorené vodné biotopy budú slúžiť v budúcnosti aj mlokom.
Dekan Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene Marek Fabrika upozornil, že ak chceme v budúcnosti realizovať hospodárenie blízke prírode, je potrebné vedieť predpovedať vývoj lesa. "Keď urobíme nejaké zásahy, výsledky vidíme o 30 až 50 rokov a tak dlho nemôžeme čakať," skonštatoval. Na fakulte preto vyvíjajú model "Sibyla", ktorý vývoj lesa predpovedať dokáže. Zohľadní východiskový stav, klimatickú zmenu i spôsoby manažmentu. Po simulácii na určitú dobu tak môžu odborníci porovnávať jednotlivé varianty a kvantifikovať, či je les prírode blízky alebo nie.
Súčasťou modelu je aj vizualizácia lesa vo forme virtuálnej reality. V Slovenskom raji vytypujú určité plochy, kde vyskúšajú rôzne spôsoby manažmentu a budú hľadať optimálne spôsoby, ako les v čo najkratšej dobe dostať do stavu blízkeho prírode. "Chceme využiť prvýkrát digitálne dvojča a cez laserové skenovanie do počítača dostať plochy aj so štruktúrou stromov," vysvetlil Fabrika. V tejto súvislosti podpísali i memorandum o spolupráci s NP Slovenský raj.
