Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) označil tieto malé vtáky za veľmi užitočné pre ľudí.
Autor TASR
Bratislava 16. júna (TASR) – V bratislavskej Petržalke zahniezdila kolónia brehúľ, a to niekoľko týždňov po dokončení prác na obnove kolmého riečneho brehu Dunaja. Obnovený breh sa podarilo vybudovať vďaka spolupráci odborníkov z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) a Vodohospodárskej výstavby. TASR o tom informoval Michal Cákoci z ministerstva životného prostredia.
Ochranári a vodohospodári na jar obnovili 420 metrov dunajského brehu. Podkladom bola štúdia vypracovaná expertmi z Výskumného ústavu vodného hospodárstva a odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. "Cieľom obnovy bolo vytvorenie vhodných hniezdnych možností pre vtáky. Pre obmedzenie vodnej dynamiky, ktorá formuje riečne brehy, totiž vtáky o takéto miesta postupne prichádzajú," spresnil envirozort.
Tomáš Kušík, manažéra projektu LIFE Ochrana brehule hnedej, rybárika riečneho a včelárika zlatého z BROZ, priblížil, že hniezdnu stenu obnovovali pre brehuľu hnedú a rybárika riečneho, ktoré sú na kolmé riečne brehy viazané a potrebujú ich na svoje hniezdenie. "Na tom, ako rýchlo toto miesto vtáky obsadili, vidíme, ako veľmi im vhodné biotopy v okolí chýbajú. Ale aj to, že obnova biodiverzity je možná aj v silne urbanizovanom prostredí, akým je Petržalka," skonštatoval Kušík.
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) označil tieto malé vtáky za veľmi užitočné pre ľudí. "Patria k lovcom drobného hmyzu, a tak prispievajú k redukcii komárov, ktoré v týchto týždňoch chceme zničiť všetkými možnými chemickými prostriedkami. Pričom by stačila ochrana týchto vtákov a ich biotopov," povedal.
Podľa Matúša Kúdelu z katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK početnosť vtákov chytajúcich komáre v okolí Dunaja významne klesla. Dôvodom je najmä absencia vhodných miest na hniezdenie, po obsypaní riečnych brehov kameňmi. "V prípade brehúľ sa ich hniezdenie presunulo skôr na miesta, kde sa kolmé steny vytvorili pri rôznych stavebných prácach. Tieto miesta sú však pre trvalé hniezdenie problematické," spresnil.
Generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Vladimír Kollár vysvetlil, že úpravou brehovej línie vznikli strmé hniezdne steny vysoké 1,5 až dva metre. "Celkovo sme upravovali brehy na piatich úsekoch, pričom Vodohospodárska výstavba zodpovedala za viacero odborných činností," uviedol. Obnova hniezdnych stien bude podľa jeho slov v rámci projektu LIFE pokračovať aj v ďalších lokalitách. „V rámci projektu plánujeme zrealizovať aj obnovu kolmých brehov v lokalitách Chľaba, Veľký Lél a Iža a obnovu kolmých riečnych brehov rieky Morava," podotkol.
Ochranári a vodohospodári na jar obnovili 420 metrov dunajského brehu. Podkladom bola štúdia vypracovaná expertmi z Výskumného ústavu vodného hospodárstva a odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. "Cieľom obnovy bolo vytvorenie vhodných hniezdnych možností pre vtáky. Pre obmedzenie vodnej dynamiky, ktorá formuje riečne brehy, totiž vtáky o takéto miesta postupne prichádzajú," spresnil envirozort.
Tomáš Kušík, manažéra projektu LIFE Ochrana brehule hnedej, rybárika riečneho a včelárika zlatého z BROZ, priblížil, že hniezdnu stenu obnovovali pre brehuľu hnedú a rybárika riečneho, ktoré sú na kolmé riečne brehy viazané a potrebujú ich na svoje hniezdenie. "Na tom, ako rýchlo toto miesto vtáky obsadili, vidíme, ako veľmi im vhodné biotopy v okolí chýbajú. Ale aj to, že obnova biodiverzity je možná aj v silne urbanizovanom prostredí, akým je Petržalka," skonštatoval Kušík.
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) označil tieto malé vtáky za veľmi užitočné pre ľudí. "Patria k lovcom drobného hmyzu, a tak prispievajú k redukcii komárov, ktoré v týchto týždňoch chceme zničiť všetkými možnými chemickými prostriedkami. Pričom by stačila ochrana týchto vtákov a ich biotopov," povedal.
Podľa Matúša Kúdelu z katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK početnosť vtákov chytajúcich komáre v okolí Dunaja významne klesla. Dôvodom je najmä absencia vhodných miest na hniezdenie, po obsypaní riečnych brehov kameňmi. "V prípade brehúľ sa ich hniezdenie presunulo skôr na miesta, kde sa kolmé steny vytvorili pri rôznych stavebných prácach. Tieto miesta sú však pre trvalé hniezdenie problematické," spresnil.
Generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Vladimír Kollár vysvetlil, že úpravou brehovej línie vznikli strmé hniezdne steny vysoké 1,5 až dva metre. "Celkovo sme upravovali brehy na piatich úsekoch, pričom Vodohospodárska výstavba zodpovedala za viacero odborných činností," uviedol. Obnova hniezdnych stien bude podľa jeho slov v rámci projektu LIFE pokračovať aj v ďalších lokalitách. „V rámci projektu plánujeme zrealizovať aj obnovu kolmých brehov v lokalitách Chľaba, Veľký Lél a Iža a obnovu kolmých riečnych brehov rieky Morava," podotkol.
