Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pani Margita Kvasková pripomenula, že k tradíciám tejto dediny patrila aj funkcia miestneho obecného hlásnika.
Autor TASR
Cernina 26. septembra (TASR) – Obyvatelia dediny Cernina v Svidníckom okrese si z pokolenia na pokolenie neodovzdávali len zvyky a tradície. Starí rodičia svojim vnukom oddávna rozprávali aj príbehy o niektorých tajomných miestach v ich okolí.
Pani Margita Kvasková pripomenula, že k tradíciám tejto dediny patrila aj funkcia miestneho obecného hlásnika. Sama si spomína na Eliáša Leňu, ktorý chodil po dedine z jedného konca na druhý s trubkou a rozhlasoval správy.
"Ak si niekto myslí, že to bolo ešte medzi vojnami, tak sa naozaj mýli. My sme tu mali hlásnika až koncom 60. rokov. Chodil po dedine, postavil sa na nejaké miesto, zatrúbil a oznámil, čo potrebovalo vedenie obce povedať ľuďom," spomína si rodáčka z Cerniny.
V pamäti jej však utkveli nielen spomienky na hlásnika či nočné vartovanie dediny pred požiarmi. Starí rodičia deťom rozprávali o zvláštnych veciach, ktoré sa vraj v minulosti udiali v ich okolí.
Jedným z magických miest je kopec Makovica, kde sú ešte aj dnes známky údajnej stavby hradu. Ten vraj pripomínajú rozmiestnené kamene, ktoré sa spomínajú aj v piesňach.
"Hovorí sa, že nejakého tunajšieho pána prekliala vdova, pretože nevedela zarobiť dosť peňazí, aby vychovala deti. Hrad vraj nakoniec čerti preniesli nad dedinu Zborov," vysvetľuje staré povery pani Margita.
Jedným zo zvláštnych miest, o ktorých sa tu hovorí, sú Líščie diery. Lokalita sa nachádza v sedle hory Makovice a dnes je tu zavalená jaskyňa.
"Ako deti sme tam chodili s pánom učiteľom. Starí dedinčania hovorievali, že tie diery idú popod Čiernu horu až k Svidníku. Vraj raz pustili do studienky kačicu a tá vyplávala až v rieke vo Svidníku," dodáva dôchodkyňa.
Ďalším z tajomných miest je miesto, kde boli pochovaní vojaci z prvej svetovej vojny. Hovorí sa, že ak nie je človek silnej vôle, mohol by tam poblúdiť.
"Pamätám sa, ako nám hovorili, že raz sa tam stratilo dievča a našli ho až v Jurkovej Voli. Nejaký dedo tam vraj videl muža a keď do neho drgol palicou, rozlial sa na vodu," dodáva pani Margita.
Tá rada spomína aj na časy, keď chodila ako malé dievčatko pásť kravy. Deti z nižného konca chodili s kravami za Bukovec, okolo hrobu židovskej ženy a starí ľudia im vždy pripomenuli: "Keď pôjdeš prvýkrát na pole kolo Chaji (meno židovskej ženy), nezabudni pobozkať náhrobný kameň, aby ťa potom nepostretlo nič zlého," spomína so smiechom dôchodkyňa.
Pani Margita Kvasková pripomenula, že k tradíciám tejto dediny patrila aj funkcia miestneho obecného hlásnika. Sama si spomína na Eliáša Leňu, ktorý chodil po dedine z jedného konca na druhý s trubkou a rozhlasoval správy.
"Ak si niekto myslí, že to bolo ešte medzi vojnami, tak sa naozaj mýli. My sme tu mali hlásnika až koncom 60. rokov. Chodil po dedine, postavil sa na nejaké miesto, zatrúbil a oznámil, čo potrebovalo vedenie obce povedať ľuďom," spomína si rodáčka z Cerniny.
V pamäti jej však utkveli nielen spomienky na hlásnika či nočné vartovanie dediny pred požiarmi. Starí rodičia deťom rozprávali o zvláštnych veciach, ktoré sa vraj v minulosti udiali v ich okolí.
Jedným z magických miest je kopec Makovica, kde sú ešte aj dnes známky údajnej stavby hradu. Ten vraj pripomínajú rozmiestnené kamene, ktoré sa spomínajú aj v piesňach.
"Hovorí sa, že nejakého tunajšieho pána prekliala vdova, pretože nevedela zarobiť dosť peňazí, aby vychovala deti. Hrad vraj nakoniec čerti preniesli nad dedinu Zborov," vysvetľuje staré povery pani Margita.
Jedným zo zvláštnych miest, o ktorých sa tu hovorí, sú Líščie diery. Lokalita sa nachádza v sedle hory Makovice a dnes je tu zavalená jaskyňa.
"Ako deti sme tam chodili s pánom učiteľom. Starí dedinčania hovorievali, že tie diery idú popod Čiernu horu až k Svidníku. Vraj raz pustili do studienky kačicu a tá vyplávala až v rieke vo Svidníku," dodáva dôchodkyňa.
Ďalším z tajomných miest je miesto, kde boli pochovaní vojaci z prvej svetovej vojny. Hovorí sa, že ak nie je človek silnej vôle, mohol by tam poblúdiť.
"Pamätám sa, ako nám hovorili, že raz sa tam stratilo dievča a našli ho až v Jurkovej Voli. Nejaký dedo tam vraj videl muža a keď do neho drgol palicou, rozlial sa na vodu," dodáva pani Margita.
Tá rada spomína aj na časy, keď chodila ako malé dievčatko pásť kravy. Deti z nižného konca chodili s kravami za Bukovec, okolo hrobu židovskej ženy a starí ľudia im vždy pripomenuli: "Keď pôjdeš prvýkrát na pole kolo Chaji (meno židovskej ženy), nezabudni pobozkať náhrobný kameň, aby ťa potom nepostretlo nič zlého," spomína so smiechom dôchodkyňa.
