Charakteristické pre permakultúrnu úžitkovú záhradu je výlučné používanie biologického hnojiva či využívanie "priateľských" vzťahov medzi rastlinami.
Autor TASR
Jasenov 10. júla (TASR) - V permakultúrnej úžitkovej záhrade Živa manželov Ľudmily a Dušana Kurucovcov v obci Jasenov v Humenskom okrese rastú stovky druhov rastlín. Úrodu, ktorú zo záhonov, kríkov a stromov na ploche s rozlohou 1800 štvorcových metrov zozbierajú, konzumuje pár počas celého roka. O tom, čo permakultúrna záhrada znamená, a o jej princípoch rozprávali v sobotu (9. 7.) návštevníkom komentovanej prehliadky realizovanej v rámci projektu Školy permakultúry.
"Permakultúrna záhrada je prírodná záhrada, v ktorej nebojujeme s prírodou, ale snažíme sa s ňou maximálne spolupracovať s tým, že do tejto záhrady vnášame aj prvky trvalej udržateľnosti," ozrejmil pre TASR Kuruc. Trvalá udržateľnosť pritom znamená schopnosť biologických systémov udržiavať diverzitu a produktivitu na dobu neurčitú. Je to schopnosť uspokojovať základné životné potreby ľudí takým spôsobom, ktorý neohrozí a neobmedzí túto schopnosť v budúcnosti a budúcim generáciám. Majiteľ permakultúrnej záhrady tak nerozlišuje "dobré" a "zlé" rastliny či zvieratá, všetko živé v záhrade tvorí jeden celok. "Ten môžeme vhodnými zásahmi usmerňovať tak, že vzniká rovnováha, ktorú vidíme aj vo voľnej prírode," vysvetlil permakultúrny dizajnér profesijne sa venujúci ekonomike a právu.
Charakteristické pre permakultúrnu úžitkovú záhradu je výlučné používanie biologického hnojiva či využívanie "priateľských" vzťahov medzi rastlinami. "Kombinácie rastlín v jednotlivých záhonoch vychádzajú z poznania, že niektoré rastliny sa navzájom podporujú, niektoré majú k sebe neutrálny vzťah a niektoré sa navzájom potláčajú," konkretizoval Kuruc. Pri permakultúre, ktorá je založená na permakultúrnych postojoch, princípoch a etike, je tiež podľa neho nemenej dôležité, aby permakultúrne sídlo umožňovalo svojmu majiteľovi žiť naplnený a šťastný život.
"Permakultúra je určená pre všetkých, pre ľudí nielen rôzneho veku, ale i zamestnania. Nezáleží na tom, či majú nejaké predchádzajúce znalosti alebo vedomosti s pestovaním či architektúrou," uviedla pre TASR koordinátorka komentovaných prehliadok permakultúrnych sídel Pavla Urdová z neziskovej organizácie Eviana. Myšlienka prehliadok súkromných záhrad zrealizovaných na permakultúrnych princípoch vzišla podľa jej slov z požiadavky účastníkov kurzov organizovaných Školou permakultúry.
Objektmi prehliadok sú okrem záhrad či sadov i technické stavby, ako zadržiavanie dažďovej vody či prírodné kúpacie jazerá. "Cieľom je, aby sme v každom kraji mali niekoľko záhrad, aby ľudia, keď cez leto cestujú po Slovensku, si vedeli nájsť záhradu nablízku," ozrejmila s tým, že zoznam a opis miest ponúkajúcich komentované prehliadky, je dostupný na webovom sídle Školy permakultúry. Platforma je zoskupením piatich organizácií, ktoré pomáhajú šíreniu permakultúry na Slovensku.
"Permakultúrna záhrada je prírodná záhrada, v ktorej nebojujeme s prírodou, ale snažíme sa s ňou maximálne spolupracovať s tým, že do tejto záhrady vnášame aj prvky trvalej udržateľnosti," ozrejmil pre TASR Kuruc. Trvalá udržateľnosť pritom znamená schopnosť biologických systémov udržiavať diverzitu a produktivitu na dobu neurčitú. Je to schopnosť uspokojovať základné životné potreby ľudí takým spôsobom, ktorý neohrozí a neobmedzí túto schopnosť v budúcnosti a budúcim generáciám. Majiteľ permakultúrnej záhrady tak nerozlišuje "dobré" a "zlé" rastliny či zvieratá, všetko živé v záhrade tvorí jeden celok. "Ten môžeme vhodnými zásahmi usmerňovať tak, že vzniká rovnováha, ktorú vidíme aj vo voľnej prírode," vysvetlil permakultúrny dizajnér profesijne sa venujúci ekonomike a právu.
Charakteristické pre permakultúrnu úžitkovú záhradu je výlučné používanie biologického hnojiva či využívanie "priateľských" vzťahov medzi rastlinami. "Kombinácie rastlín v jednotlivých záhonoch vychádzajú z poznania, že niektoré rastliny sa navzájom podporujú, niektoré majú k sebe neutrálny vzťah a niektoré sa navzájom potláčajú," konkretizoval Kuruc. Pri permakultúre, ktorá je založená na permakultúrnych postojoch, princípoch a etike, je tiež podľa neho nemenej dôležité, aby permakultúrne sídlo umožňovalo svojmu majiteľovi žiť naplnený a šťastný život.
"Permakultúra je určená pre všetkých, pre ľudí nielen rôzneho veku, ale i zamestnania. Nezáleží na tom, či majú nejaké predchádzajúce znalosti alebo vedomosti s pestovaním či architektúrou," uviedla pre TASR koordinátorka komentovaných prehliadok permakultúrnych sídel Pavla Urdová z neziskovej organizácie Eviana. Myšlienka prehliadok súkromných záhrad zrealizovaných na permakultúrnych princípoch vzišla podľa jej slov z požiadavky účastníkov kurzov organizovaných Školou permakultúry.
Objektmi prehliadok sú okrem záhrad či sadov i technické stavby, ako zadržiavanie dažďovej vody či prírodné kúpacie jazerá. "Cieľom je, aby sme v každom kraji mali niekoľko záhrad, aby ľudia, keď cez leto cestujú po Slovensku, si vedeli nájsť záhradu nablízku," ozrejmila s tým, že zoznam a opis miest ponúkajúcich komentované prehliadky, je dostupný na webovom sídle Školy permakultúry. Platforma je zoskupením piatich organizácií, ktoré pomáhajú šíreniu permakultúry na Slovensku.