Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Záštitu nad podujatím majú ministri zdravotníctva SR a ČR Viliam Čislák a Svatopluk Němeček.
Autor TASR
Piešťany 11. júna (TASR) – Vytvorenie platformy pre užšiu spoluprácu kúpeľných podnikov krajín V4 je cieľom 1. Česko-slovenskej konferencie liečebných kúpeľov, ktorá sa dnes koná v Piešťanoch. Zástupcovia kúpeľných zariadení, asociácií a ďalších subjektov Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska si na nej vymieňajú skúsenosti s dôrazom na tému liečebného kúpeľníctva ako významného faktora rozvoja regiónu a zlepšenia zdravotného stavu obyvateľstva. Záštitu nad podujatím majú ministri zdravotníctva SR a ČR Viliam Čislák a Svatopluk Němeček.
O súčasnom stave a postavení liečebných kúpeľov vo všetkých štyroch krajinách hovorili zástupcovia združení kúpeľných miest. Predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov (ASK) Janka Zálešáková povedala, že výmena skúseností je dôležitým momentom, nakoľko na základe rozdielností a dobrých skúseností je možné ovplyvňovať a motivovať politikov pre dobré rozhodnutia. Uviedla, že na Slovensku kúpele ponúkajú možnosť primárnej prevencie obyvateľov, čo môže významne zvýšiť roky ich plného zdravia obyvateľstva.
"Jedine výsledkami primárnej prevencie môžeme o 15 - 20 rokov šetriť prostriedky z verejných zdrojov na zdravotníctvo. Na Islande je napríklad táto hradená z prostriedkov štátu, odráža sa to nielen na zdraví obyvateľov, ale aj následne na znížených výdavkoch na liečenie pacientov," uviedla predsedníčka ASK. U nás je trend opačný, poisťovne radšej podľa jej slov hradia nákladnú ústavnú starostlivosť a terapiu ako prevenciu. Na Slovensku sa príjmy zdravotných poisťovní v posledných rokoch zvyšujú, ale výdavky na kúpeľnú starostlivosť v absolútnych číslach sa podľa Zálešákovej nezmenili.
Prezident Zväzu liečebných kúpeľov Českej republiky Eduard Bláha konštatoval, že inšpiráciou pre krajiny bývalého Československa môže byť Maďarsko i Poľsko, kde poplatky za pobyt klientov v kúpeľoch sú presne určené pre rozvoj infraštruktúry kúpeľníctva a nekončia ako "anonymné" peniaze v mestských pokladniciach bez konkrétneho určenia. V Maďarsku okrem toho štát poskytuje subvenciu vo výške 1- až 1,5-násobku vybraných prostriedkov prostredníctvom miestnych daní.
O súčasnom stave a postavení liečebných kúpeľov vo všetkých štyroch krajinách hovorili zástupcovia združení kúpeľných miest. Predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov (ASK) Janka Zálešáková povedala, že výmena skúseností je dôležitým momentom, nakoľko na základe rozdielností a dobrých skúseností je možné ovplyvňovať a motivovať politikov pre dobré rozhodnutia. Uviedla, že na Slovensku kúpele ponúkajú možnosť primárnej prevencie obyvateľov, čo môže významne zvýšiť roky ich plného zdravia obyvateľstva.
"Jedine výsledkami primárnej prevencie môžeme o 15 - 20 rokov šetriť prostriedky z verejných zdrojov na zdravotníctvo. Na Islande je napríklad táto hradená z prostriedkov štátu, odráža sa to nielen na zdraví obyvateľov, ale aj následne na znížených výdavkoch na liečenie pacientov," uviedla predsedníčka ASK. U nás je trend opačný, poisťovne radšej podľa jej slov hradia nákladnú ústavnú starostlivosť a terapiu ako prevenciu. Na Slovensku sa príjmy zdravotných poisťovní v posledných rokoch zvyšujú, ale výdavky na kúpeľnú starostlivosť v absolútnych číslach sa podľa Zálešákovej nezmenili.
Prezident Zväzu liečebných kúpeľov Českej republiky Eduard Bláha konštatoval, že inšpiráciou pre krajiny bývalého Československa môže byť Maďarsko i Poľsko, kde poplatky za pobyt klientov v kúpeľoch sú presne určené pre rozvoj infraštruktúry kúpeľníctva a nekončia ako "anonymné" peniaze v mestských pokladniciach bez konkrétneho určenia. V Maďarsku okrem toho štát poskytuje subvenciu vo výške 1- až 1,5-násobku vybraných prostriedkov prostredníctvom miestnych daní.
