Mementom druhej svetovej vojny v obci, kde v súčasnosti žije okolo 120 ľudí, je partizánsky pamätník, odhalený v roku 1974.
Autor TASR
Pohronský Bukovec 21. augusta (TASR) – Lesy v okolí Pohronského Bukovca v Banskobystrickom okrese sú hlboké a aj plné histórie, ktorú pripomínajú partizánske bunkre v lokalite Matúšová, kde v časoch Slovenského národného povstania (SNP) sídlil Jegorovov partizánsky oddiel. Turistov, ktorí sa vyberú na túru do týchto hôr, k nim sprevádza chodník s informačnými tabuľami a núti ich zamyslieť sa nad tragédiou vojny a hrdinstvom tých, ktorí nezlyhali ani v časoch najťažších.
Podľa historických materiálov, z ktorých obec vychádza, partizánska základňa Matúšová bola zriadená v auguste 1944 ako základňa Prvej československej partizánskej brigády J. V. Stalina. Velil jej Alexej Semionovič Jegorov. V noci zo 7. na 8. augusta 1944 bola nad Prašivou vysadená pod jeho vedením 22-členná skupina organizátorov boja proti fašistom na Slovensku. Tá sa postupne rozrástla na viac než 3000 členov, príslušníkov 22 národností. Počas jesene a zimy v roku 1944 a 1945 pomáhali obyvatelia okolitých obcí partizánom s kopaním bunkrov, ošetrovaním ranených a dodávkou potravín. Brigáda operovala na obidvoch stranách Nízkych Tatier a v Turci.
"Do roku 1945 mala osada 35 drevených domov. Bola vypálená 21. februára 1945, oslobodená 23. marca 1945 a vyznamenaná Duklianskou pamätnou medailou," konštatoval starosta Pohronského Bukovca Igor Šagát. V roku 1946 začala výstavba nových obydlí a do roku 1948 bolo postavených 32 murovaných domov.
Partizánsku základňu v roku 2007 zrekonštruovali miestni obyvatelia svojpomocne s podporou štátneho podniku Lesy SR.
"Robili sme to ako kedysi v "akcii Z". Prišlo okolo 20 chlapov, Lesy SR poskytli drevo na obnovu bunkrov. V lete tam chodí dosť turistov," spomína dlhoročný starosta. Je to pamätné miesto SNP, zaradené medzi významné lesnícke miesta.
Pohronský Bukovec sa však vpísal do histórie SNP aj ako miesto, kde fašisti 3. novembra 1944 zajali povstaleckých generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta. Odviedli ich do Nemecka a popravili.
"Nie je pravda, že boli zradení občanmi - partizánmi. Od pamätníkov obce, ktorí, bohužiaľ, už nie sú medzi nami, máme pravdu. Generáli mali so sebou doktora, žida, ktorý sa chcel pri kontrole obce Nemcami otráviť. Začalo ho dusiť a zakašľal. Nemci ho začuli a vrátili sa späť, kde ich našli skrytých pod kopou sena," hovorí Šagát. Takto sa to dozvedel on od otca, podobne ako ostatní obyvatelia od svojich predkov.
Mementom druhej svetovej vojny v obci, kde v súčasnosti žije okolo 120 ľudí, je partizánsky pamätník, odhalený v roku 1974. Každoročne si pri ňom miestni pripomínajú obete vojny. V tomto roku tak urobia 31. augusta.
Z archívu Múzea SNP v Banskej Bystrici.
Obyvatelia obce Pohronský Bukovec aktívne spolupracovali s partizánmi i s povstaleckými vojakmi. Zásobovali ich potravinami, šatstvom a poskytovali informácie o pohybe okupantov. Dňa 3. novembra 1944 v dome Jozefíny Rybárovej boli zajatí generáli Ján Golian a Rudolf Viest s niektorými príslušníkmi Vysokoškolského strážneho oddielu.
Trestné oddiely vtrhli do obce 19. decembra 1944 a vypálili štyri domy. Vrátili sa o dva dni a obec znovu podpálili. Obeťou fašistického vyčíňania sa stala Anna Rybárová. Druhýkrát rabovali 21. februára 1945, keď bolo zranených viacero občanov. Počas represálií v obci zhorelo 39 domov.
Podľa historických materiálov, z ktorých obec vychádza, partizánska základňa Matúšová bola zriadená v auguste 1944 ako základňa Prvej československej partizánskej brigády J. V. Stalina. Velil jej Alexej Semionovič Jegorov. V noci zo 7. na 8. augusta 1944 bola nad Prašivou vysadená pod jeho vedením 22-členná skupina organizátorov boja proti fašistom na Slovensku. Tá sa postupne rozrástla na viac než 3000 členov, príslušníkov 22 národností. Počas jesene a zimy v roku 1944 a 1945 pomáhali obyvatelia okolitých obcí partizánom s kopaním bunkrov, ošetrovaním ranených a dodávkou potravín. Brigáda operovala na obidvoch stranách Nízkych Tatier a v Turci.
"Do roku 1945 mala osada 35 drevených domov. Bola vypálená 21. februára 1945, oslobodená 23. marca 1945 a vyznamenaná Duklianskou pamätnou medailou," konštatoval starosta Pohronského Bukovca Igor Šagát. V roku 1946 začala výstavba nových obydlí a do roku 1948 bolo postavených 32 murovaných domov.
Partizánsku základňu v roku 2007 zrekonštruovali miestni obyvatelia svojpomocne s podporou štátneho podniku Lesy SR.
"Robili sme to ako kedysi v "akcii Z". Prišlo okolo 20 chlapov, Lesy SR poskytli drevo na obnovu bunkrov. V lete tam chodí dosť turistov," spomína dlhoročný starosta. Je to pamätné miesto SNP, zaradené medzi významné lesnícke miesta.
Pohronský Bukovec sa však vpísal do histórie SNP aj ako miesto, kde fašisti 3. novembra 1944 zajali povstaleckých generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta. Odviedli ich do Nemecka a popravili.
"Nie je pravda, že boli zradení občanmi - partizánmi. Od pamätníkov obce, ktorí, bohužiaľ, už nie sú medzi nami, máme pravdu. Generáli mali so sebou doktora, žida, ktorý sa chcel pri kontrole obce Nemcami otráviť. Začalo ho dusiť a zakašľal. Nemci ho začuli a vrátili sa späť, kde ich našli skrytých pod kopou sena," hovorí Šagát. Takto sa to dozvedel on od otca, podobne ako ostatní obyvatelia od svojich predkov.
Mementom druhej svetovej vojny v obci, kde v súčasnosti žije okolo 120 ľudí, je partizánsky pamätník, odhalený v roku 1974. Každoročne si pri ňom miestni pripomínajú obete vojny. V tomto roku tak urobia 31. augusta.
Z archívu Múzea SNP v Banskej Bystrici.
Obyvatelia obce Pohronský Bukovec aktívne spolupracovali s partizánmi i s povstaleckými vojakmi. Zásobovali ich potravinami, šatstvom a poskytovali informácie o pohybe okupantov. Dňa 3. novembra 1944 v dome Jozefíny Rybárovej boli zajatí generáli Ján Golian a Rudolf Viest s niektorými príslušníkmi Vysokoškolského strážneho oddielu.
Trestné oddiely vtrhli do obce 19. decembra 1944 a vypálili štyri domy. Vrátili sa o dva dni a obec znovu podpálili. Obeťou fašistického vyčíňania sa stala Anna Rybárová. Druhýkrát rabovali 21. februára 1945, keď bolo zranených viacero občanov. Počas represálií v obci zhorelo 39 domov.