Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pripomína ich pamätník z roku 1929.
Autor TASR
Nálepkovo 26. augusta (TASR) – Padlých v boji, resp. tých, ktorí sa z prvej svetovej vojny domov nevrátili, pripomína v Nálepkove v okrese Gelnica pamätník z roku 1929. Sú na ňom uvedené mená 58 mužov. Pre TASR to povedala Natália Furmanová, ktorá v Nálepkove žije 52 rokov a korene jej siedmich generácií siahajú do vtedajšieho Vondrišova. Obci venovala aj repliku spomienky na prvú svetovú vojnu, ktorá vyzerá ako tablo.
Pamätník je umiestnený na centrálnom námestí. „Je v záhradke, je z kameňa a je vysoký asi dva a pol až tri metre. Na vrchu je orol s roztiahnutými krídlami a dole na schodoch sedí vojak. V ruke má prilbu a smúti nad svojimi druhmi, ktorí sa už nevrátili,“ povedala s tým, že pred niekoľkými rokmi sa na pamätníku nanovo pozlátili mená vojakov. Medzi nimi je ako najmladší uvedený Ludwig Almáši, ktorý sa narodil v roku 1899 a najstarším bol Jozef Miskovič narodený v roku 1873.
Pripomenula, že v obci je ešte jedna pamiatka na prvú svetovú vojnu. „Je to replika akoby tabla. Sú tam všetci, ktorí sa z našej doliny a priľahlých dedín vojny zúčastnili, zvlášť uprostred sú tí, ktorí padli,“ opísala Furmanová.
„Môj starý otec, ktorý sa vojny tiež zúčastnil, sa vrátil, samozrejme, so zdravotnými následkami. Pri kosení zomrel na zápal pľúc, keďže telo a imunitný systém boli oslabené,“ pripomenula s tým, že podobne prišli o život mnohí muži, keďže im vojna podlomila zdravie.
Ešte v roku 1922 bolo na verejnú podporu odkázaných päť sirôt a osem stareniek. Furmanová spresnila, že dedina bola prevažne gazdovského charakteru a otec v rodine chýbal. „Mamka mala 16 rokov, keď jej zomrel otec. Každá vojna poznačila mnoho rodín, otcovia sa nevrátili, matky a deti zostali samé. Museli sa starať a pracovať namiesto neho,“ vysvetlila.
V zbierke známok, ktorú zhromažďoval jej manžel, našla poštu podobnú korešpondenčnému lístku. „Môj starý otec písal z vojny z Galície mojej vtedy budúcej svokre. Karta má už 100 rokov, ešte sa dala prečítať adresa, ale text bol písaný písaným švabachom. Už to ani nemal kto prečítať a je to už také vyblednuté, že sa to ani nedá. Keby sa vzala moja svokra s mojím starým otcom, možno by som tu nebola,“ dodala.
Ako sa píše v monografii obce Nálepkovo, podľa neskorších údajov narukovalo na prvú svetovú vojnu 450 občanov. „Počet vyreklamovaných baníkov a pracovníkov podnikov dôležitých pre obranu štátu sa neustále redukoval,“ uvádza.
Od polovice septembra 1914 bol v obecnej sále zriadený poľný lazaret pre 50 ranených vojakov z karpatských priesmykov, ktorých ošetrovalo 40 domácich dievčat a žien. Z oboch kostolov boli odvezené zvony, vo väčších závodoch sa zriadili závodné konzumy na prerozdeľovanie potravín, ich ceny sa zvyšovali a prehlboval sa ich nedostatok.
Pamätník je umiestnený na centrálnom námestí. „Je v záhradke, je z kameňa a je vysoký asi dva a pol až tri metre. Na vrchu je orol s roztiahnutými krídlami a dole na schodoch sedí vojak. V ruke má prilbu a smúti nad svojimi druhmi, ktorí sa už nevrátili,“ povedala s tým, že pred niekoľkými rokmi sa na pamätníku nanovo pozlátili mená vojakov. Medzi nimi je ako najmladší uvedený Ludwig Almáši, ktorý sa narodil v roku 1899 a najstarším bol Jozef Miskovič narodený v roku 1873.
Pripomenula, že v obci je ešte jedna pamiatka na prvú svetovú vojnu. „Je to replika akoby tabla. Sú tam všetci, ktorí sa z našej doliny a priľahlých dedín vojny zúčastnili, zvlášť uprostred sú tí, ktorí padli,“ opísala Furmanová.
„Môj starý otec, ktorý sa vojny tiež zúčastnil, sa vrátil, samozrejme, so zdravotnými následkami. Pri kosení zomrel na zápal pľúc, keďže telo a imunitný systém boli oslabené,“ pripomenula s tým, že podobne prišli o život mnohí muži, keďže im vojna podlomila zdravie.
Ešte v roku 1922 bolo na verejnú podporu odkázaných päť sirôt a osem stareniek. Furmanová spresnila, že dedina bola prevažne gazdovského charakteru a otec v rodine chýbal. „Mamka mala 16 rokov, keď jej zomrel otec. Každá vojna poznačila mnoho rodín, otcovia sa nevrátili, matky a deti zostali samé. Museli sa starať a pracovať namiesto neho,“ vysvetlila.
V zbierke známok, ktorú zhromažďoval jej manžel, našla poštu podobnú korešpondenčnému lístku. „Môj starý otec písal z vojny z Galície mojej vtedy budúcej svokre. Karta má už 100 rokov, ešte sa dala prečítať adresa, ale text bol písaný písaným švabachom. Už to ani nemal kto prečítať a je to už také vyblednuté, že sa to ani nedá. Keby sa vzala moja svokra s mojím starým otcom, možno by som tu nebola,“ dodala.
Ako sa píše v monografii obce Nálepkovo, podľa neskorších údajov narukovalo na prvú svetovú vojnu 450 občanov. „Počet vyreklamovaných baníkov a pracovníkov podnikov dôležitých pre obranu štátu sa neustále redukoval,“ uvádza.
Od polovice septembra 1914 bol v obecnej sále zriadený poľný lazaret pre 50 ranených vojakov z karpatských priesmykov, ktorých ošetrovalo 40 domácich dievčat a žien. Z oboch kostolov boli odvezené zvony, vo väčších závodoch sa zriadili závodné konzumy na prerozdeľovanie potravín, ich ceny sa zvyšovali a prehlboval sa ich nedostatok.
