Ďalšie z podujatí z cyklu Čaj o piatej u Rákociho prinesie dve prednášky historikov, ktorí na základe vedeckého výskumu detailne popísali vznik Československej republiky z pohľadu Prešovčanov.
Autor TASR
Prešov 9. októbra (TASR) - Krajské múzeum v Prešove predstaví nový pohľad na obdobie nástupu československej štátnej moci po vzniku republiky v roku 1918. Podľa historika Jozefa Kušníra na východe sprevádzali prvé mesiace jej trvania mnohé prevratné udalosti. Dokazujú to aj unikátne dobové dokumenty a fotografie, ktoré si návštevníci múzea môžu prezrieť.
Ďalšie z podujatí z cyklu Čaj o piatej u Rákociho prinesie dve prednášky historikov, ktorí na základe vedeckého výskumu detailne popísali vznik Československej republiky z pohľadu Prešovčanov. Jednu z dramatických udalostí, ktorá vyvrcholila až do popravy 41 vojakov a dvoch civilistov, opisuje aj vtedajší kronikár mesta Prešov Belo Klein-Tesnoskalský.
"V deň Všechsvätých na hlavnej ulici Prešova medzi dvoma kostolmi strieľali na nich – ako na zajacov," cituje z prešovskej kroniky odborný pracovník Štátneho archívu v Prešove Lukáš Šimko.
V januári 1919 symbolicky prevzal moc mladý Pavol Fábry, ktorý sa stal prvým šarišským správcom vtedajšej župy po vzniku ČSR. Podľa zástupcu riaditeľky Krajského múzea v Prešove Jozefa Kušníra mestom viali československé bielo-modro-červené zástavy a Fábryho vítali a zdravili tisícky Prešovčanov.
"Župan dorazil do mesta s veľkou pompou v ranných hodinách. V jeho slávnostnom sprievode bolo vraj až 70 kočov, 80 mladých Šarišanov na koňoch nesúcich zástavy a županov koč sprevádzalo viac než 100 mladých dievčat v malebných krojoch s nádhernými partami na hlavách," hovorí Kušnír
Úsilie Fábryho presadiť výkon nastupujúcej štátnej moci bolo podľa jeho slov načas prerušené príchodom maďarskej Červenej armády do Prešova a vyhlásením Slovenskej republiky rád. Po jej zániku pokračoval v upevňovaní nového režimu.
"Fábry pri konsolidácii pomerov v župe prijal viacero prísnych rozhodnutí. Odvolal napríklad prešovského mešťanostu Jozefa Faragóa z funkcie preto, lebo sa na radnici neúradovalo v slovenčine," dodáva Šimko.
V poradí 33. Čaj o piatej u Rákociho vznikol v spolupráci so Štátnym archívom v Prešove. Podujatie sa uskutoční v stredu (10.10.) v Rákociho paláci, sídle Krajského múzea v Prešove o 17.00 h.
Ďalšie z podujatí z cyklu Čaj o piatej u Rákociho prinesie dve prednášky historikov, ktorí na základe vedeckého výskumu detailne popísali vznik Československej republiky z pohľadu Prešovčanov. Jednu z dramatických udalostí, ktorá vyvrcholila až do popravy 41 vojakov a dvoch civilistov, opisuje aj vtedajší kronikár mesta Prešov Belo Klein-Tesnoskalský.
"V deň Všechsvätých na hlavnej ulici Prešova medzi dvoma kostolmi strieľali na nich – ako na zajacov," cituje z prešovskej kroniky odborný pracovník Štátneho archívu v Prešove Lukáš Šimko.
V januári 1919 symbolicky prevzal moc mladý Pavol Fábry, ktorý sa stal prvým šarišským správcom vtedajšej župy po vzniku ČSR. Podľa zástupcu riaditeľky Krajského múzea v Prešove Jozefa Kušníra mestom viali československé bielo-modro-červené zástavy a Fábryho vítali a zdravili tisícky Prešovčanov.
"Župan dorazil do mesta s veľkou pompou v ranných hodinách. V jeho slávnostnom sprievode bolo vraj až 70 kočov, 80 mladých Šarišanov na koňoch nesúcich zástavy a županov koč sprevádzalo viac než 100 mladých dievčat v malebných krojoch s nádhernými partami na hlavách," hovorí Kušnír
Úsilie Fábryho presadiť výkon nastupujúcej štátnej moci bolo podľa jeho slov načas prerušené príchodom maďarskej Červenej armády do Prešova a vyhlásením Slovenskej republiky rád. Po jej zániku pokračoval v upevňovaní nového režimu.
"Fábry pri konsolidácii pomerov v župe prijal viacero prísnych rozhodnutí. Odvolal napríklad prešovského mešťanostu Jozefa Faragóa z funkcie preto, lebo sa na radnici neúradovalo v slovenčine," dodáva Šimko.
V poradí 33. Čaj o piatej u Rákociho vznikol v spolupráci so Štátnym archívom v Prešove. Podujatie sa uskutoční v stredu (10.10.) v Rákociho paláci, sídle Krajského múzea v Prešove o 17.00 h.