Originál denníka, ktorý do múzea priniesli pred 23 rokmi rodáci z Moravy v tom čase žijúci v Ľubovni, je v súčasnosti vystavený na hrade pri príležitosti stého výročia ukončenia prvej svetovej vojny.
Autor TASR
Stará Ľubovňa 31. decembra (TASR) – Denník neznámeho vojaka z prvej svetovej vojny, ktorý má od roku 1998 vo svojej zbierke Ľubovnianske múzeum (ĽM), vydali aj knižne. Pre TASR to uviedol riaditeľ múzea Dalibor Mikulík s tým, že publikáciu si môžu záujemcovia zakúpiť v pokladnici Hradu Ľubovňa a podarilo sa ju vydať vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia. "V knihe nájdu jednak jeho spomienky, prepis denníka, všetky fotografie a dokonca aj poznámky, ktoré vysvetľujú nejasnosti v texte, čo to je, kde to bolo, aké vínko popíjali na fronte, o aké mesto ide a podobné zaujímavosti," objasnil.
Originál denníka, ktorý do múzea priniesli pred 23 rokmi rodáci z Moravy v tom čase žijúci v Ľubovni, je v súčasnosti vystavený na hrade pri príležitosti stého výročia ukončenia prvej svetovej vojny. Archivárka a dokumentátorka ĽM Františka Marcinová, ktorá má na starosti depozitár kníh a archívneho materiálu, sa s ním prvýkrát stretla v roku 2014, kedy sa na celom Slovensku zbierali rôzne artefakty viažuce sa k tomuto vojnovému konfliktu. "Vedeli sme o ňom, ale nevedeli sme o jeho bohatstve, čo sa v ňom skrýva, čo prezentuje, kto ho napísal. Oficiálne sme ho mali zapísaný ako denník vojaka, až pri jeho spracovávaní sme zistili, že bol písaný v rokoch 1914 a 1915. Pre nás je určite mimoriadne unikátny najmä preto, že jeho súčasťou sú aj fotografie. Zachytáva tak nielen písané pocity vojaka, ale je tam veľa snímok dokumentujúcich front a každodenný život bojujúcich," vysvetľuje Marcinová.
Zo zápiskov vojaka je podľa nej jasné, že bol fotograf, že pochádza z Česka a zistili tiež, v ktorom približne pluku bol. Múzejníkom sa však doposiaľ nepodarilo zistiť, o koho ide. "Tých fotografov nebolo v tom čase veľmi veľa, pre nás je výhodou, že všetky vyhotovené fotografie nedával len veleniu, ale niektoré si zachoval a uložil ich do tohto denníka," dodala Marcinová. Vojak uvádza v denníku aj konkrétne mená plukovníkov, veliteľov či kapitánov, ale svoje meno nikde nenapísal. Nepodarilo sa ani zistiť, kto ho pôvodným majiteľom daroval a či autor pochádza z ich rodiny.
"Dokonca neuvádza ani to, či má manželku, spomína však niekoľko priateliek. Najčastejšie Oľgu, s ktorou sa stretol aj na dovolenke v Ostrave. Vieme, že určite pokračoval v písaní ďalej, pretože zápisy sa končia 21. júla 1915, posledné strany však boli vytrhnuté. Väčšina vojakov si denníky podpísala a bolo jasné, komu patrili, tento však nie je vôbec označený. Možno bol podpis na tých posledných stranách, ktoré my ale, žiaľ, nemáme," dodala Marcinová, ktorú pri skúmaní denníka azda najviac prekvapilo, že tento vojak vykresľoval vojnu úplne inak, ako si ju mnohí z nás predstavujú. Opisoval aj popravy, vypálené dediny či boje na fronte, väčšinou sa ale vo svojich zápiskoch venoval tomu, ako s vojakmi sedeli, pili, jedli alebo ako nemali čo robiť a jazdili na koni.
Mikulík dodal, že v pátraní po autorovi denníka budú určite pokračovať. Zároveň vyzval verejnosť, aby sa prípade, že majú k dispozícii informácie, ktoré by im v tom mohli pomôcť, na nich obrátili.
Originál denníka, ktorý do múzea priniesli pred 23 rokmi rodáci z Moravy v tom čase žijúci v Ľubovni, je v súčasnosti vystavený na hrade pri príležitosti stého výročia ukončenia prvej svetovej vojny. Archivárka a dokumentátorka ĽM Františka Marcinová, ktorá má na starosti depozitár kníh a archívneho materiálu, sa s ním prvýkrát stretla v roku 2014, kedy sa na celom Slovensku zbierali rôzne artefakty viažuce sa k tomuto vojnovému konfliktu. "Vedeli sme o ňom, ale nevedeli sme o jeho bohatstve, čo sa v ňom skrýva, čo prezentuje, kto ho napísal. Oficiálne sme ho mali zapísaný ako denník vojaka, až pri jeho spracovávaní sme zistili, že bol písaný v rokoch 1914 a 1915. Pre nás je určite mimoriadne unikátny najmä preto, že jeho súčasťou sú aj fotografie. Zachytáva tak nielen písané pocity vojaka, ale je tam veľa snímok dokumentujúcich front a každodenný život bojujúcich," vysvetľuje Marcinová.
Zo zápiskov vojaka je podľa nej jasné, že bol fotograf, že pochádza z Česka a zistili tiež, v ktorom približne pluku bol. Múzejníkom sa však doposiaľ nepodarilo zistiť, o koho ide. "Tých fotografov nebolo v tom čase veľmi veľa, pre nás je výhodou, že všetky vyhotovené fotografie nedával len veleniu, ale niektoré si zachoval a uložil ich do tohto denníka," dodala Marcinová. Vojak uvádza v denníku aj konkrétne mená plukovníkov, veliteľov či kapitánov, ale svoje meno nikde nenapísal. Nepodarilo sa ani zistiť, kto ho pôvodným majiteľom daroval a či autor pochádza z ich rodiny.
"Dokonca neuvádza ani to, či má manželku, spomína však niekoľko priateliek. Najčastejšie Oľgu, s ktorou sa stretol aj na dovolenke v Ostrave. Vieme, že určite pokračoval v písaní ďalej, pretože zápisy sa končia 21. júla 1915, posledné strany však boli vytrhnuté. Väčšina vojakov si denníky podpísala a bolo jasné, komu patrili, tento však nie je vôbec označený. Možno bol podpis na tých posledných stranách, ktoré my ale, žiaľ, nemáme," dodala Marcinová, ktorú pri skúmaní denníka azda najviac prekvapilo, že tento vojak vykresľoval vojnu úplne inak, ako si ju mnohí z nás predstavujú. Opisoval aj popravy, vypálené dediny či boje na fronte, väčšinou sa ale vo svojich zápiskoch venoval tomu, ako s vojakmi sedeli, pili, jedli alebo ako nemali čo robiť a jazdili na koni.
Mikulík dodal, že v pátraní po autorovi denníka budú určite pokračovať. Zároveň vyzval verejnosť, aby sa prípade, že majú k dispozícii informácie, ktoré by im v tom mohli pomôcť, na nich obrátili.