Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Etnograf Kysuckého múzea v Čadci Pavol Markech pripomenul, že najočakávanejšie a najčarovnejšie sviatky v roku mali aj v minulosti neopísateľnú magickú atmosféru spojenú s množstvom zvykov.
Autor TASR
Staškov 27. decembra (TASR) – Vianočný stromček na Kysuciach zdobili v minulosti jabĺčkami, orechmi, slamenými a lesklými ozdobami z pásikov lesklého papiera či medovníkmi. Podľa hlavnej lektorky Kysuckého múzea v Čadci Dariny Hnidkovej začali v Staškove postupne pribúdať na stromčeku aj doma vyrábané kolekcie.
"Kolekcia sa varila úplne jednoducho. Do jedného litra mlieka sa dal jeden kilogram cukru a varilo sa na miernom ohni. Teraz sa dá oheň regulovať, ale vtedy sa varilo na kraji pece asi tri hodiny za stáleho miešania, aby cukor neprihorel na dne hrnca. Keď už pomaličky začala hmota karamelizovať, tak sa odstavila z pece," uviedla Hnidková.
Doplnila, že medzitým sa pripravili kovové formičky rôzneho tvaru. "Hviezdičky, ovečky, slniečka, podkovičky. Rôzne, aké mali gazdinky doma. Vystlali ich celofánom a naliali do nich túto hmotu. Bohatšie rodiny, ktoré mali viac potravín, ešte do zmesi pridávali aj na jemnejšie namleté vlašské orechy alebo lieskovce," vysvetlila hlavná lektorka Kysuckého múzea.
Do formičiek dali po naliatí hmoty kúsok nite. "Nechali to stuhnúť a potom sa kolekcia celofánom obalila a zospodu mala krásny vzor. Takto sa vyrábali kolekcie, ktoré nám veľmi chutili," zaspomínala si Hnidková.
Etnograf Kysuckého múzea v Čadci Pavol Markech pripomenul, že najočakávanejšie a najčarovnejšie sviatky v roku mali aj v minulosti neopísateľnú magickú atmosféru spojenú s množstvom zvykov, prípravou štedrovečerného stola a zdobením vianočného stromčeka. "Na stole nesmelo chýbať ani v minulosti množstvo dobrôt, aby mala rodina dostatok a zdravie po celý rok. Nechýbala kapustnica, ryba, oblátky, med, koláče. Peniaze a šupina z kapra mali zabezpečiť prosperitu rodine a hospodárstvu, cesnak zdravie po celý rok," dodal Markech.
"Kolekcia sa varila úplne jednoducho. Do jedného litra mlieka sa dal jeden kilogram cukru a varilo sa na miernom ohni. Teraz sa dá oheň regulovať, ale vtedy sa varilo na kraji pece asi tri hodiny za stáleho miešania, aby cukor neprihorel na dne hrnca. Keď už pomaličky začala hmota karamelizovať, tak sa odstavila z pece," uviedla Hnidková.
Doplnila, že medzitým sa pripravili kovové formičky rôzneho tvaru. "Hviezdičky, ovečky, slniečka, podkovičky. Rôzne, aké mali gazdinky doma. Vystlali ich celofánom a naliali do nich túto hmotu. Bohatšie rodiny, ktoré mali viac potravín, ešte do zmesi pridávali aj na jemnejšie namleté vlašské orechy alebo lieskovce," vysvetlila hlavná lektorka Kysuckého múzea.
Do formičiek dali po naliatí hmoty kúsok nite. "Nechali to stuhnúť a potom sa kolekcia celofánom obalila a zospodu mala krásny vzor. Takto sa vyrábali kolekcie, ktoré nám veľmi chutili," zaspomínala si Hnidková.
Etnograf Kysuckého múzea v Čadci Pavol Markech pripomenul, že najočakávanejšie a najčarovnejšie sviatky v roku mali aj v minulosti neopísateľnú magickú atmosféru spojenú s množstvom zvykov, prípravou štedrovečerného stola a zdobením vianočného stromčeka. "Na stole nesmelo chýbať ani v minulosti množstvo dobrôt, aby mala rodina dostatok a zdravie po celý rok. Nechýbala kapustnica, ryba, oblátky, med, koláče. Peniaze a šupina z kapra mali zabezpečiť prosperitu rodine a hospodárstvu, cesnak zdravie po celý rok," dodal Markech.
