Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zoznam trestných spisov Ľudového súdu v Košiciach z roku 1948, medzi ktorými je aj spis Csatáryho, odovzdal do Štátneho archívu v Košiciach Krajský súd v Košiciach v júni 1986.
Autor TASR
Bratislava/Košice 26. júla (TASR) - Štátny archív v Košiciach sa stretol s prípadom Ladislava Csatáryho po prvý raz v decembri 1994. "V tomto roku archív navštívili zástupcovia Ministerstva spravodlivosti Kanady – Sekcie pre vyšetrovanie zločinov proti humanite a vojnových zločinov," informovala dnes Emília Kočišová z Komunikačného odboru Ministerstva vnútra (MV) SR.
Zoznam trestných spisov Ľudového súdu v Košiciach z roku 1948, medzi ktorými je aj spis Csatáryho, odovzdal do Štátneho archívu v Košiciach Krajský súd v Košiciach v júni 1986. Trestný spis Csatáryho má 48 listov. Podľa Kočišovej obsahuje trestné oznámenie, zatykač, zápisnice z výsluchu svedkov, korešpondenciu s niekoľkými zainteresovanými inštitúciami, zápisnicu zo súdneho pojednávania dňa 8. júna 1944 a tzv. trestný list, kde je uvedený prijatý trest a jeho zdôvodnenie.
Spis však neobsahuje rozsudok a pravdepodobne ho neobsahoval už pri preberaní z Krajského súdu v Košiciach. "Súdna prax bola v tomto období pravdepodobne nasledovná: keďže ukladacie lehoty rozsudkov tejto kategórie trestných spisov boli dlhé (50 rokov a viac), rozsudky zo spisov boli pred odovzdaním do archívu (možno už hneď pri prvej manipulácii s trestnými spismi na niektorom zo súdov) ukladané na iné miesto. Tak sa do Štátneho archívu v Košiciach nedostal ani rozsudok Dr. Ladislava Csatáryho," uviedlo MV SR.
Toto konštatovanie má vychádzať zo skutočnosti, že u približne 90 percent trestných spisov archívneho fondu Ľudového súdu v Košiciach rozsudky chýbajú. Nachádzajú sa len u takých spisov, kde boli rozsudky zrušené.
Csatáry pôsobil v roku 1944 ako vysoký policajný funkcionár a politický dôstojník na vtedajšom Policajnom riaditeľstve v Košiciach. Podľa zhromaždených svedectiev Csatáry podriadeným dozorcom nariadil, aby kruto zaobchádzali so Židmi v košickom gete a v košickom sústreďovacom tábore. Vlastným konaním tak mal opakovane zneužívať svoje postavenie a zapríčiniť smrť viacerých zaistených osôb.
Csatáry má teraz 97 rokov. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva v roku 1997.
Zoznam trestných spisov Ľudového súdu v Košiciach z roku 1948, medzi ktorými je aj spis Csatáryho, odovzdal do Štátneho archívu v Košiciach Krajský súd v Košiciach v júni 1986. Trestný spis Csatáryho má 48 listov. Podľa Kočišovej obsahuje trestné oznámenie, zatykač, zápisnice z výsluchu svedkov, korešpondenciu s niekoľkými zainteresovanými inštitúciami, zápisnicu zo súdneho pojednávania dňa 8. júna 1944 a tzv. trestný list, kde je uvedený prijatý trest a jeho zdôvodnenie.
Spis však neobsahuje rozsudok a pravdepodobne ho neobsahoval už pri preberaní z Krajského súdu v Košiciach. "Súdna prax bola v tomto období pravdepodobne nasledovná: keďže ukladacie lehoty rozsudkov tejto kategórie trestných spisov boli dlhé (50 rokov a viac), rozsudky zo spisov boli pred odovzdaním do archívu (možno už hneď pri prvej manipulácii s trestnými spismi na niektorom zo súdov) ukladané na iné miesto. Tak sa do Štátneho archívu v Košiciach nedostal ani rozsudok Dr. Ladislava Csatáryho," uviedlo MV SR.
Toto konštatovanie má vychádzať zo skutočnosti, že u približne 90 percent trestných spisov archívneho fondu Ľudového súdu v Košiciach rozsudky chýbajú. Nachádzajú sa len u takých spisov, kde boli rozsudky zrušené.
Csatáry pôsobil v roku 1944 ako vysoký policajný funkcionár a politický dôstojník na vtedajšom Policajnom riaditeľstve v Košiciach. Podľa zhromaždených svedectiev Csatáry podriadeným dozorcom nariadil, aby kruto zaobchádzali so Židmi v košickom gete a v košickom sústreďovacom tábore. Vlastným konaním tak mal opakovane zneužívať svoje postavenie a zapríčiniť smrť viacerých zaistených osôb.
Csatáry má teraz 97 rokov. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva v roku 1997.
