Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najviac populárne, a to najmä aj pre svoje rekreačné využitie, sú v súčasnosti tajchy ako Počúvadlo, Vodárenská, Richňava či Klinger.
Autor TASR
Štiavnické Bane 29. októbra (TASR) - Pri tajchu Veľká Vindšachta v Štiavnických Baniach v Banskoštiavnickom okrese sa v pondelok (28. 10.) opäť stretli dobrovoľníci, ktorí zachraňujú vodohospodársky systém vybudovaný v 18. storočí v Banskej Štiavnici a jej okolí slúžiaci pre potreby baníctva.
Michal Červeň, predseda občianskeho združenia (OZ) Štiavnický tajch, pre TASR priblížil, že v poradí dvadsiatou tohtoročnou brigádou zároveň ukončili túto sezónu. Dodal, že tento rok sa ich úsilie sústredilo na obnovu zberného jarku k spomínanému tajchu. "Je to väčší úsek, obnova je náročná. Pre tento rok sme tam mali 330 dobrovoľníkov," poznamenal s tým, že obnove systému sa venujú už štvrtý rok.
Po tretí raz sa k záchrane jarkov pridalo s podtitulom "Jesenné čistenie jarkov" aj občianske združenie Vodohospodári, zamestnanci štátneho podniku Vodohospodárska výstavba (VVB), š. p., spolu s generálnym riaditeľom Petrom Moldom. Ruku k dielu pridali aj zamestnanci ministerstva životného prostredia.
Rozsiahla vodohospodárska sústava bola v okolí Banskej Štiavnice vybudovaná zhruba pred 300 rokmi. Pozostávala z viac ako 60 vodných nádrží - tajchov a 170 kilometrov jarkov a vodných štôlní.
Najviac populárne, a to najmä aj pre svoje rekreačné využitie, sú v súčasnosti tajchy ako Počúvadlo, Vodárenská, Richňava či Klinger. Tieto spolu s ďalšou dvadsiatkou v súčasnosti spravuje Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), ktorý ich postupne rekonštruuje v rámci projektu "Čiastkový projekt obnovy a koncepcia ich ďalšieho rozvoja".
Samotné prítokové jarky, známe ako "banské", boli v minulosti nevyhnutnou súčasťou vodohospodárskeho systému. Keďže tajchy neboli postavené na tokoch, jediný spôsob, ako ich plniť vodou v horskom prostredí, bolo vybudovanie rozsiahlej siete zberných jarkov a vodných štôlní.
Počas prevádzky vodohospodárskej sústavy predošlými správcami boli jarky z prevažnej väčšiny poškodené, zničené alebo úplne zanikli v teréne pri budovaní obydlí či ciest. Dnes sú jarky prevažne v súkromných rukách a mnohé trasy jarkov sú dnes cyklotrasami, turistickými chodníkmi či bežkárskymi traťami. V súčasnosti sa už niekoľko rokov ich záchrane venuje OZ Štiavnický tajch. Dobrovoľnícke aktivity sú zamerané na čistenie zachovaných korýt nefunkčných jarkov.
Michal Červeň, predseda občianskeho združenia (OZ) Štiavnický tajch, pre TASR priblížil, že v poradí dvadsiatou tohtoročnou brigádou zároveň ukončili túto sezónu. Dodal, že tento rok sa ich úsilie sústredilo na obnovu zberného jarku k spomínanému tajchu. "Je to väčší úsek, obnova je náročná. Pre tento rok sme tam mali 330 dobrovoľníkov," poznamenal s tým, že obnove systému sa venujú už štvrtý rok.
Po tretí raz sa k záchrane jarkov pridalo s podtitulom "Jesenné čistenie jarkov" aj občianske združenie Vodohospodári, zamestnanci štátneho podniku Vodohospodárska výstavba (VVB), š. p., spolu s generálnym riaditeľom Petrom Moldom. Ruku k dielu pridali aj zamestnanci ministerstva životného prostredia.
Rozsiahla vodohospodárska sústava bola v okolí Banskej Štiavnice vybudovaná zhruba pred 300 rokmi. Pozostávala z viac ako 60 vodných nádrží - tajchov a 170 kilometrov jarkov a vodných štôlní.
Najviac populárne, a to najmä aj pre svoje rekreačné využitie, sú v súčasnosti tajchy ako Počúvadlo, Vodárenská, Richňava či Klinger. Tieto spolu s ďalšou dvadsiatkou v súčasnosti spravuje Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), ktorý ich postupne rekonštruuje v rámci projektu "Čiastkový projekt obnovy a koncepcia ich ďalšieho rozvoja".
Samotné prítokové jarky, známe ako "banské", boli v minulosti nevyhnutnou súčasťou vodohospodárskeho systému. Keďže tajchy neboli postavené na tokoch, jediný spôsob, ako ich plniť vodou v horskom prostredí, bolo vybudovanie rozsiahlej siete zberných jarkov a vodných štôlní.
Počas prevádzky vodohospodárskej sústavy predošlými správcami boli jarky z prevažnej väčšiny poškodené, zničené alebo úplne zanikli v teréne pri budovaní obydlí či ciest. Dnes sú jarky prevažne v súkromných rukách a mnohé trasy jarkov sú dnes cyklotrasami, turistickými chodníkmi či bežkárskymi traťami. V súčasnosti sa už niekoľko rokov ich záchrane venuje OZ Štiavnický tajch. Dobrovoľnícke aktivity sú zamerané na čistenie zachovaných korýt nefunkčných jarkov.
