Štvrtok na Ostrove 23. marca (TASR) - Obec Štvrtok na Ostrove sa nachádza 20 km od Bratislavy na periférií okresu Dunajská Streda. Napriek blízkosti hlavného mesta SR žije v dedine takmer 80 percent obyvateľstva maďarskej národnosti. Spolunažívanie slovenského väčšinového národa v menšine s početnou národnostnou menšinou maďarskou je bezproblémové. Konštatoval pre TASR starosta obce Péter Őry. "U nás platí zásada, že ľudia sa nerozdeľujú podľa národnosti, ale podľa ich povahy. Poznáme len dobrých a zlých obyvateľov," povedal.

Prvá písomná spomienka o Štvrtku na Ostrove pochádza z obdobia panovania Ondreja II. V roku 1217 kráľ potvrdzuje pre Szentgyörgyiovcov z rodu Hunt-Pázmány vlastnícke práva obce, ďalej jarmočné právo pre obec, a tiež prisudzuje časť z mýtnych príjmov pre comesa Sebesa, potomka uvedeného rodu. Dokumenty z týchto období obec spomínajú pod rôznymi názvami, ozrejmil 85-ročný rodák obce, duchovný Ferenc Sill, ktorý o histórií obce vydal aj publikáciu.

Podľa jeho ďalších slov je pravdepodobné - aj keď o tom sa nezachovali žiadne písomné dokumenty - že prví usadlíci na územie obce prišli ešte v časoch panovania Svätého Štefana. V miestnej kronike v roku 1677 miestny farár György Nérey uvádza, že Svätý Štefan nariadil vybudovať v tejto časti Podunajska 12 kostolov a na základe toho sa Štvrtok stal „kostolným miestom“. Prvá písomná spomienka o kostole však pochádza až z roku 1333, keď Bratislavská kapitula vo svojej správe pre kráľa uvádza: „Známe je, že západná časť obce (villa) Chuturtuk, domy na nej, pripadá majstrovi Sebesovi, východná časť tejtiež obce zase ostane u Pétera a síce kostol leží v časti Pétera, kostol slúži veriacim z oboch častí obce“. Informácie Néreyho môžu byť napriek tomu pravdivé, o čom svedčí nález z roku 1956, keď počas rekonštrukcie kostola objavili jeho „portále“, teda vstupnú bránu, ktorá bola vybudovaná v románskom štýle, povedal Sill.

"Štvrtok cez stáročia zohrával významnú rolu v rozvoji Horného Žitného ostrova, a nie len preto, lebo mal jarmočné právo, ale aj preto, lebo toto právo zároveň znamenalo aj možnosti na rozvoj obchodníctva a remeselníctva. Práve cez Štvrtok viedla významná cesta, o čom svedčí aj správa Bratislavskej kapituly z roku 1385," uviedol s tým, že v procese rozvoja Štvrtka, ako zemepanského mesta bolo rozhodnutie kráľa o možnosti využívania „ius gladií“, teda práva meča. Kráľ Ľudovít Veľký v roku 1363 umožnil Petrovi Szentgyörgyimu a jeho synom, Tomášovi, Jánovi a Petrovi, aby vo svojej obci Cheuteurteuk, ktorá sa nachádza v župe Challokeuz v komitáte Bratislava postavili šibenicu.

Neskôr celý obrovský majetok Szentgyörgyiovcov pripadol kráľovi, ktorý s ním mohol voľne narábať. Ferdinand I. v roku 1544 sa rozhodol prenajať statok, a to tak na nešťastie Štvrtočanov rozdelil aj samotnú obec na dve časti.

Po prvej svetovej vojne, v roku 1918 bola obec pridelená do nového štátneho útvaru, Československej republiky. Vtedy dostala meno Štvrtok na Ostrove a patrila do Bratislavskej župy, v rámci nej do okresu Šamorín. Po reforme verejnej správy v roku 1961 Štvrtok na Ostrove sa stal súčasťou okresu Dunajská Streda, zároveň Západoslovenského kraja. Ďalšia zmena z tohto pohľadu nastala v roku 1997, keď obec bola zaradená spolu s okresom Dunajská Streda do Trnavského samosprávneho kraja.

V jazykovo zmiešanom manželstve každý hovorí po svojom

Štvrtok na Ostrove 23. marca (TASR) - Vo Štvrtku na Ostrove v Dunajskostredskom okrese existuje niekoľko jazykovo zmiešaných manželstiev. V takom žije aj Klára Sukičová, ktorá je už na druhej materskej dovolenke.

Ako uviedla, má maďarskú národnosť, ale jej manžel je Slovák a prišiel z Bratislavy. "Komunikácia v rodine je nesmierne zaujímavá. Ja hovorím po maďarsky, s hlavou rodiny aj po slovensky. Deti medzi sebou po maďarsky. Otca sa pýtajú v maďarčine, pričom manžel, ktorý býva v dedine už desiaty rok, odpovedá v slovenčine. Rozumie, ale nerozpráva," opísala Sukičová s tým, že manžel tvrdí, že maďarčina je ťažká reč. Bojí sa, aby niečo zle nepovedal. Deti ovládajú obidva jazyky.

Podľa jej ďalších slov manželovi vôbec neprekáža, že deti sa rozprávajú aj so starými rodičmi z matkinej strany po maďarsky. "Chodia do maďarskej materskej školy, v obci iná možnosť nie je," konštatovala. Pripomenula, že základná škola je slovenská i maďarská, ale na škôlku nie sú finančné prostriedky. Do ktorej školy pôjdu deti, nevedela s určitosťou povedať.

"S manželom od samého začiatku sme si povedali, že sa rozhodneme na základe toho, ktorý jazyk im bude bližší. Zatiaľ to vyzerá tak, že to bude maďarská škola. Deti väčšinu času trávia so mnou," poznamenala s tým, že mimo škôlky, na ulici alebo v materskom klube, hovoria tiež po maďarsky. "Predpokladám, že budú hovoriť plynule aj po slovensky, ale materinským jazykom im ostane maďarčina," objasnila.

Mamičky s deťmi predškolského veku pravidelne, raz týždenne, navštevujú materský klub. "Hráme sa, tancujeme, spievame, učíme malých recitovať a veríme, že je to v ich prospech. Keď pôjdu do školy, budú sa poznať a osvojovanie učiva nebude pre nich cudzie," vysvetlila Sukičová.

Tradície pri rozvoji obce zachovávajú

Štvrtok na Ostrove 23. marca (TASR) - Obec Štvrtok na Ostrove sa nachádza v okrese Dunajská Streda, ale cesta do Bratislavy meria len 20 kilometrov. Rozvojové ciele, ktoré realizuje miestna samospráva, ovplyvňuje aj táto skutočnosť. Konštatoval pre TASR starosta Péter Őry.

"Rozvoj obce uskutočňujeme otváraním nových ulíc, pričom zastávame názor, že tradície a hodnoty dediny treba zachovať. Máme široké cesty, chodníky a ak dochádza podľa územného plánu k novej výstavbe, dbáme na to, aby priestory medzi domami a ulicami boli dostatočne široké," uviedol starosta s tým, že aj počas tohtoročnej zimy sa ukázalo, že táto tendencia je správna. Bol dostatok priestoru na odhŕňanie snehu. V obci popri cestách vytvárajú zelené pásy a nechávajú dostatok zelene pre ďalšie generácie.

Podľa Őryho druhou dôležitou otázkou je realizácia investičných projektov. "Naša obec bola v posledných piatich - šiestich rokoch úspešná v získaní finančných prostriedkov z rôznych fondov. Okrem iného sme obnovili objekt školy a budovu obecného úradu. Boli v dezolátnom stave a plytvali energiou. Po rekonštrukcii sme podstatne znížili prevádzkové náklady," priblížil. Na obnovu čaká kultúrny dom a materská škola.

V minulom roku otvorili vo Štvrtku na Ostrove zberný dvor, ktorý pomáha riešiť ekologické otázky a triedenie domáceho odpadu. "V posledných rokoch sa zmenili u nás aj zvyklosti. Ľudia, ktorí pestovali predtým papriku a paradajky, v súčasnosti na svojich pozemkoch vytvárajú krásne zelené plochy s kríkmi a stromami," priblížil starosta s tým, že do zberného dvora možno doniesť aj na zelený odpad.

Občania sa starajú aj o sakrálne a kultúrne pamiatky

Štvrtok na Ostrove 23. marca (TASR) - Občianske združenie (OZ) Spoločnosť Štvrtočanov Sv. Jakuba sa zameriava na kultúrne a sakrálne hodnoty v obci Štvrtok na Ostrove. O miestnom adventnom venci sa už niekoľko rokov tvrdí, že svojím 14-metrovým priemerom je najväčší na Slovensku. V predvianočnom období si ho prídu pozrieť na hlavné námestie aj ľudia z bližšieho i širšieho okolia. TASR informoval člen OZ Andrej Kállay.

"Počas celého roka sa staráme u kultúrne a sakrálne pamiatky v obci. Obnovili sme súsošie Pieta a súsošie Svätej Trojice," uviedol Kállay s tým, že obec má 1800 obyvateľov, z toho 75 percent je maďarskej národnosti, 20 percent slovenskej a päť percent inej -rómskej, nemeckej, českej národnosti. Dodal, že do činnosti OZ sa zapájajú len občania maďarskej národnosti, ostatní doteraz neprejavili záujem.

"Dôvodom je možno fakt, že Slováci prišli do obce v posledných desiatich až 15 rokoch. Prisťahovalci sa pravdepodobne ešte neintegrovali a nezapadli do života obce. Spolunažívanie je však dobré, nepamätám sa, že by boli problémy medzi Maďarmi a Slovákmi," konštatoval Kállay.

Podľa jeho ďalších slov existuje v obci ešte niekoľko ďalších občianskych združení a spolkov. Pravidelne sa stretávajú členovia Slovenského Červeného kríža i hasičského zboru. Úspešne funguje aj združenie Rómov Dajori (Matka). Do činnosti sa zapájajú ľudia rôznych vekových kategórií. "Snažili sme sa obnoviť aj folklórne tradície. Nedávno sme oživili žatvu spred 70-100 rokov. Prezentácia v teréne mala veľký úspech, zaobstarali sme aj náradie. Prítomní boli aj starší občania, ktorí si zaspomínali na dávne časy," opísal člen OZ.