Odborníci zistili, že ľudské kosti uložené v kostnici pochádzajú z rokov 1150 až 1280.
Autor TASR
Trnava 6. marca (TASR) – Archeológovia objavili v roku 2008 v Trnave karner, ktorý patrí medzi najväčšie na Slovensku. Unikátnu pamiatku, ktorá sa nachádza pri Bazilike sv. Mikuláša, si možno pozrieť aj so sprievodcom. TASR o tom informovalo Turistické informačné centrum - Región Trnava.
Karner je situovaný na juhovýchodnej strane baziliky. Ide o dvojpodlažnú rotundu s vnútorným polomerom 6,6 metra a hĺbkou približne šesť metrov. Jej podzemie slúžilo ako kostnica a nadzemná časť ako kostolík.
Priblížiť obdobie vzniku stavby pomohla analýza kostí, ktorú vykonalo špecializované laboratórium Sliezskej technickej univerzity v poľskom meste Gliwice. Odborníci zistili, že ľudské kosti uložené v kostnici pochádzajú z rokov 1150 až 1280. Väčšinu z nich premiestnili na cintorín, časť zostala vystavená na mieste.
"Trnavská kostnica je raritou v rámci Slovenska, keďže patrí medzi najväčšie. Ide o najstaršiu sakrálnu stavbu v meste a v súčasnosti ju chráni drevené krytie. Hoci si mnohí myslia, že nie je otvorená pre verejnosť, opak je pravdou. Karner možno navštíviť so sprievodcom, ktorý poskytne informácie o jeho histórii a archeologických vykopávkach," uviedla riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Trnava Tourism Michaela Potočárová. Ako pokračovala, prehliadku so sprievodcom si možno rezervovať v Turistickom informačnom centre, ktoré je otvorené sedem dní v týždni.
Budovanie cintorínskych stavieb pri farských kostoloch pochádza z 12. storočia z Dolného Rakúska a na slovenské územie prenikalo pravdepodobne s postupujúcou nemeckou kolonizáciou. Archeológovia predpokladajú, že kostnica v Trnave vznikla v 13. storočí. Karnery slúžili na uloženie ľudských kostí zo starších hrobov, ktoré sa pri ďalšom pochovávaní narušili. Zvyčajne bývajú zasvätené sv. Michalovi Archanjelovi, svätcovi pomáhajúcemu dušiam na ceste na posledný súd.
Karner je situovaný na juhovýchodnej strane baziliky. Ide o dvojpodlažnú rotundu s vnútorným polomerom 6,6 metra a hĺbkou približne šesť metrov. Jej podzemie slúžilo ako kostnica a nadzemná časť ako kostolík.
Priblížiť obdobie vzniku stavby pomohla analýza kostí, ktorú vykonalo špecializované laboratórium Sliezskej technickej univerzity v poľskom meste Gliwice. Odborníci zistili, že ľudské kosti uložené v kostnici pochádzajú z rokov 1150 až 1280. Väčšinu z nich premiestnili na cintorín, časť zostala vystavená na mieste.
"Trnavská kostnica je raritou v rámci Slovenska, keďže patrí medzi najväčšie. Ide o najstaršiu sakrálnu stavbu v meste a v súčasnosti ju chráni drevené krytie. Hoci si mnohí myslia, že nie je otvorená pre verejnosť, opak je pravdou. Karner možno navštíviť so sprievodcom, ktorý poskytne informácie o jeho histórii a archeologických vykopávkach," uviedla riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Trnava Tourism Michaela Potočárová. Ako pokračovala, prehliadku so sprievodcom si možno rezervovať v Turistickom informačnom centre, ktoré je otvorené sedem dní v týždni.
Budovanie cintorínskych stavieb pri farských kostoloch pochádza z 12. storočia z Dolného Rakúska a na slovenské územie prenikalo pravdepodobne s postupujúcou nemeckou kolonizáciou. Archeológovia predpokladajú, že kostnica v Trnave vznikla v 13. storočí. Karnery slúžili na uloženie ľudských kostí zo starších hrobov, ktoré sa pri ďalšom pochovávaní narušili. Zvyčajne bývajú zasvätené sv. Michalovi Archanjelovi, svätcovi pomáhajúcemu dušiam na ceste na posledný súd.